Kníhkupectvo Svojeť v bratislavskej Liga pasáži (medzi Dunajskou a Grösslingovou ulicou, oproti „Prioru“ – či v novších časoch Tescu – na Kamennom námestí) je už veľa rokov drobným, nenápadným, ale dôležitým kultúrnym bodom na mape Bratislavy. V tomto maličkom kníhkupectve totiž môžete kúpiť aj knihy, ktoré inde nezoženiete – ktoré nepustia do dvoch veľkých, globalistami dôkladne kontrolovaných sietí kníhkupectiev, kontrolujúcich 80 percent knižného trhu, pretože sú pre „slniečkarov“ ideologicky neprijateľné.

Kníhkupectvo Svojeť je preto už veľa rokov dobre ukrytým pokladom pre fajnšmekrov – chodieval sem napríklad profesor Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave, chodieval sem Július Satinský, chodí sem Pavol Hammel, chodia sem tí najonakvejší bratislavskí intelektuáli z oboch strán pomyselnej názorovej barikády.

V noci z pondelka na utorok neznámi páchatelia rozbili výklad a kníhkupectvo Svojeť zdemolovali. Nie je známe, kto to urobil, ale kto vie rátať koľko je dva a dva, ľahko si domyslí motív. Pre tých ostatných drobná nápoveda: koľko iných kníhkupectiev bolo v Bratislave zdemolovaných? Aká je pravdepodobnosť, že išlo o náhodu, že sa obeťou takéhoto útoku stalo práve to takmer jediné so zameraním na knihy, ktorá sú už takmer disidentské?

Kníhkupectvo je už dlhší časť tŕňom v oku totalitnej luze z radov progresívnych extrémistov operujúcich napríklad pod názvom „Antifa“, ktorých „umeleckými výtvormi“ je posprejovaná celá Liga pasáž. Týmto ľuďom evidentne veľmi vadí, že ešte stále nie sú zadusené všetky kanály, ktorými sa k ľuďom môžu dostávať aj iné informácie, než tie správne, schválené globálnou centrálou. Podľa neoverených informácií bola približne v čase činu na mieste videná dodávka s logom sťahovacej firmy, ktorá patrí jednému z lídrov Antify. Meno radšej neuvádzame, nakoľko tento človek a celá tá partička má byť podľa našich informácií dobre chránená určitými kruhmi v Policajnom zbore SR.

Kníhkupectvo Svojeť ponúka rôzne tituly, ale sústreďuje sa najmä na to, aby sa zákazníci oboznámili s tvorbou Vydavateľstva Matice slovenskej a mohli si túto produkciu zakúpiť. Sú to životopisy veľkých Slovákov, historické romány, knihy z oblasti geografie a etnografie, tvorba, ktorá sa snaží objasniť zamlčané a prekrútené dejiny, publikácie o vývoji slovenského jazyka, poviedky a romány slovenských autorov, pre najmenších čitateľov leporelá, básničky, rozprávky, povesti.

Kníhkupectvo Svojeť po útoku vandalov:

V ponuke sú však aj tituly z iných vydavateľstiev, ako je Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Perfekt, Post Scriptum, Buvik, Lúč, Albatros media, Slovart, Eko Konzult a najnovšie aj Torden, ale tiež aj knihy vydané spisovateľmi vo vlastnom náklade. V kníhkupectve je možnosť zakúpiť aj periodiká ako Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, časopis Slovensko, Literárny týždenník, Kultúra, Slovanská vzájomnosť, Svedectvo.

Treba otvorene povedať, že takéto kníhkupectvo je pre ideologických monopolistov tŕňom v oku, pretože je jedným z mála „kamenných“ predajných miest, ktoré ešte narúšajú ich ideologickú totalitu tým, že ponúkajú tituly, ktoré inak takmer nikde inde na pulte vystavené nenájdete, ako je napríklad Lenin od Ľuboša Blahu, či kniha o príbehu Hlavných správ, ktorú nedávno vydalo vydavateľstvo Torden.

Nie, nie je to cenzúra, veď si ich kúpte inde – je kapitalizmus, zvykajte si, odkážu vám obhajcovia novodobej ideologickej totality. Áno, ak nejakú knihu cielene zháňate, tak si ju viete objednať cez e-shop. Lenže ak neviete, čo na knižnom trhu existuje, tak ani neviete, čo by ste si mohli objednať. Na to je práve dobré kníhkupectvo: zrak ide z knihy na knihu, ak vás nejaká osloví, môžete v nej listovať…

Práve preto je kníhkupectvo Svojeť pre Bratislavčanov také dôležité: návštevníkom rozširuje knižné obzory o úplne iné knihy, než sú tie z Martinusu či Panta Rhei. A presne preto je totalitnou luzou také nenávidené.

Po barbarskom útoku, ktorý je peknou ilustráciou toho, aké živly v skutočnosti proti silám národného obrodenia stoja, je kníhkupectvo Svojeť už opäť v prevádzke. Dúfame, a majiteľke kníhkupectva zo srdca želáme, aby odporný čin totalitných zloduchov napokon bol aj na niečo dobrý – aby takáto nedobrovoľná reklama do kníhkupectva prilákala aj tých čitateľov, ktorí o ňom doposiaľ nevedeli.

Ivan Lehotský