Prachovú búrku v Bratislave v 2024 nevytvoril saharský piesok

Jej výskyt v stredoeurópskom meste preto vyvoláva otázky, či sa s meniacimi sa klimatickými podmienkami nemôžu objavovať častejšie aj v regiónoch, kde boli doteraz neobvyklé. TASR o tom informoval Jakub Linda, autor štúdie publikovanej v časopise Atmospheric Research.
Časť Bratislavy 23. marca 2024 pohltil v priebehu niekoľkých sekúnd prudký vietor, náhle zhoršenie viditeľnosti a hustý oblak prachu. Nezvyčajnú udalosť zachytil mobil meteorológa. „Ide o prvý prípad v tejto časti Európy, pri ktorom sa podarilo takúto krátku prachovú udalosť komplexne zdokumentovať,“ podotkol Linda.

Vedci spojili kamerový záznam s údajmi o počasí a kvalite ovzdušia, dlhodobými meraniami a počítačovou simuláciou šírenia prachového oblaku. Vďaka tomu mohli zrekonštruovať nielen priebeh udalosti, ale aj pravdepodobný pôvod prachu, priblížil Linda.

Vysvetlil, že prachová epizóda vznikla po dlhšom období suchého počasia počas prechodu rýchleho studeného frontu. Prudké zosilnenie vetra zdvihlo prach, ktorý sa už nachádzal na cestách, spevnených plochách a ďalších povrchoch v rámci mesta. „Nešlo teda o saharský prach prinesený zo vzdialenosti tisícov kilometrov, ale o lokálne nahromadený materiál, ktorý vietor náhle uvoľnil a rozptýlil do ovzdušia,“ skonštatoval Linda. Dodal, že kombináciu dlhšieho extrémne suchého obdobia a následného príchodu silného vetra či búrky v posledných rokoch pozorujú čoraz častejšie.

Počítačová simulácia podľa Lindu ukázala, že koncentrácia prachových častíc mohla narásť v priebehu niekoľkých sekúnd. „V bezprostrednej blízkosti prachového oblaku mohli krátkodobé koncentrácie dosahovať stovky až približne tisíc mikrogramov na meter kubický, teda viac než bežné hodnoty v mestskom ovzduší,“ povedal. Autor štúdie doplnil, že udalosť trvala niekoľko minút, v štandardných hodinových priemeroch zo staníc kvality ovzdušia sa jej intenzita výrazne znížila.

„Najdôležitejším zistením je, že takáto intenzívna prachová udalosť mohla vzniknúť priamo v rámci mesta. Ukazuje to, ako úzko môže byť kvalita ovzdušia prepojená s počasím a klimatickými podmienkami. Dlhšie obdobia sucha umožňujú hromadenie prachu na mestských povrchoch a následný silný vietor ho môže v priebehu niekoľkých sekúnd dostať do ovzdušia,“ uviedol Linda.

Tvrdí, že analýza záznamov z bratislavských monitorovacích staníc za roky 2009 až 2024 zároveň identifikovala niekoľko ďalších udalostí s podobným prudkým nárastom a následným rýchlym poklesom koncentrácií. Keďže však neboli zachytené kamerou ani podrobnejšie zdokumentované, ich pôvod nebolo možné jednoznačne potvrdiť. „Výsledky napriek tomu naznačujú, že udalosť z marca 2024 nemusela byť ojedinelá a podobné krátke prachové epizódy sa mohli v Bratislave vyskytnúť aj v minulosti,“ povedal.

Štúdia „Krátkodobé epizódy mestského prachu spôsobené resuspenziou vyvolanou vetrom: pozorovacie údaje z európskeho mesta a inverzná CFD analýza“ kombinuje kamerový záznam udalosti, meteorologické pozorovania, merania kvality ovzdušia, analýzu dlhodobých údajov z rokov 2009 až 2024 a počítačové modelovanie pohybu prachových častíc. Podľa Lindu ide o prvú takto podrobnú rekonštrukciu krátkej lokálnej prachovej udalosti v mestskom prostredí strednej Európy.