Môj profil 
Predplatné
Taliansko
Talianske všeobecné voľby sa budú konať 4. marca. Podľa prieskumov verejnej mienky výrazný nárast podpory zaznamenávajú tzv. “populistické strany” ako vlastenecká Liga severu a euroskeptické hnutie Piatich hviezd.
Voľby budú prvykrát prebiehať podľa nového volebného zákona “Rosatellum”, ktorý bol schválený koncom minulého roka a spája Britský systém volieb – prvý berie pozíciu a proporcionálne zastúpenie.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že stredopravá koalícia vlasteneckej Ligy severu pod vedením Mattea Salviniho a strany Forza Italia pod vedením bývalého predsedu vlády Silvia Berlusconiho, sa s najväčšou pravdepodobnosťou v celkovom hlasovaní umiestní na prvom mieste.
Je však nepravdepodobné, že by sa premiérom stal opäť Berlusconi, keďže mu bolo súdom zakázané viesť verejné úrady po odsúdení za jeho daňový únik. Premiérom sa teda môže stať vlastenec a protiimigračný politik Matteo Salvini, ktorého strana stráca len pár percent po vedúcej strane Silvia Berlusconiho – Forza Italia.
Salvini, ktorý je otvoreným kritikom masovej migrácie, prisľúbil, že ak sa stane premiérom Talianska, tak v priebehu piatich rokov vyhostí 500 000 nelegálnych migrantov.
Maďarsko
Maďarské národné voľby sú naplánované na 8. apríla a zdajú sa byť prevažne jednostrannou záležitosťou, keďže vlastenecká a protiimigračná strana Fidesz premiéra Viktora Orbána dominuje každému prieskumu.
Najnovší prieskum ukázal , že Fidesz a ich koaličný partner, Kresťanská demokratická ľudová strana (KDNP), by mali dohromady získať až 54 %. Strana Fidesz neustále presadzovala maďarskú suverenitu v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o otázku migrantov.
Švédsko
Celonárodné voľby vo Švédsku sa budú konať 9. septembra. Rastúca miera násilných trestných činov, vyplývajúca z masovej migrácie, viedla k nárastu podpory vlasteneckej Švédskej strany demokratov .
Táto vlastenecká strana sa v decembrových prieskumoch takmer vyrovnala vládnucim sociálnym demokratom, v januárovom prieskume verejnej mienky sa ale prepadla na tretie miesto. Toto poradie sa zmenilo hlavne kvôli tomu, že štandardné strany dostali strach a preto začali prezentovať podobné názory ako švédski demokrati.
Rusko
V Rusku sa budú konať prezidentské voľby 18. marca. Jasným favoritom je podľa prieskumov verejnej mienky úradujúci prezident Vladimír Putin, ktorý by získal 66 % hlasov.
Po tom, čo v 90.-tych rokoch vtedajší prozápadný prezident Boris Jeľcin zrazil Rusko na kolená a doviedol jeho obyvateľov do obrovskej chudoby, bol príchod Putina viac než žiaduci. Tento vlastenecký prezident pozdvihol Rusko na nohy, zlepšil ekonomickú situáciu, zvýšil životnú úroveň, obnovil potravinovú sebestačnosť aj napriek sankciám (alebo vďaka nim) a opäť spravil z Ruska svetovú veľmoc.
Americkí “jastrabi” si už nemôžu robiť, čo sa im zachce. Po nehoráznych vojenských inváziách USA v Iraku a v Líbyi už Putin povedal dosť a zachránil Sýriu pred rozvratom. Islamský štát bol porazený a jeho spojenci spoza oceánu boli odstavení na druhú koľaj. Putinovi sú vďační aj obyvatelia Krymu, ktorí boli uchránení od banderovskej chunty na Ukrajine a možno aj od občianskej vojny, aká prebieha na Donbase.
Samuel Gdovin
