Môj profil 
Predplatné
Sviatok sa slávi odkedy sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, našla Kristov kríž 13. septembra 326. V Jeruzaleme o deväť rokov neskôr 13. septembra 335, posvätili konštantínsku Baziliku nad Svätým Kristovým hrobom. O deň neskôr, 14. septembra, v novo vysvätenom chráme predstavili Božiemu ľudu po prvý raz slávnostnou formou drevo Kristovho kríža a dali ho veriacich k úcte. Gesto prezentovania alebo Povýšenia kríža dalo sviatku jeho názov. Vznikol ako sprievodný sviatok k oktáve posviacky chrámu a zostal ako sviatok zachovaný, aj keď sa oktáva už neslávila.
Svätý kríž potom v zmätkoch vojny uchvátili Peržania. Cisár Herakleios dokázal v r. 628 Kristov kríž získať a slávnostne ho znova umiestnil v Jeruzaleme.
Popri Povýšení sv. kríža sa od 7. storočia slávil aj galský sviatok Nájdenia Sv. kríža, ktorý sa v celej Cirkvi slávil 3. mája. Od novej úpravy breviára a misála pápeža Jána XXIII. motu propriom Rubricarum instructum k 1. januáru 1961 sa sviatok nájdenia Sv. kríža už neslávi.
