Nová legislatíva týkajúca sa testu proporcionality má meniť aj zákon o rokovacom poriadku. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť.

S touto úpravou nesúhlasil okrem opozície ani šéf výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD). Pri hlasovaní sa spolu s ďalšími dvoma poslancami Hlasu-SD neprezentoval.

Opozícia hovorí o potrebe predčasných volieb, kritizuje chaos v parlamente

Ďalší prípad neúspešného hlasovania ukazuje, že vládna koalícia nevie vládnuť, prijímať zákony a speje k rozkladu. Skonštatovali to opoziční lídri v reakcii na to, že sa pri utorkovom hlasovaní o jednej z vládnych noviel neprezentoval dostatok poslancov, parlament preto nebol uznášaniaschopný.

„Je to typický príklad rozkladu vládnej koalície,“ povedal novinárom šéf KDH Milan Majerský. „Hlas zrejme sleduje kroky SNS, čiže nerebeluje iba SNS, ale už aj Hlas. Očakávam, že v novom roku sa bude vládna koalícia rútiť do rozpadu,“ dodal. Predpokladá, že na jeseň by mohli byť predčasné voľby.

Líder opozičného PS Michal Šimečka pripomenul, že ľudia si nezaslúžia mať vládu, ktorá nevie nájsť 76 poslancov na svoje vlastné návrhy, a preto treba ísť do predčasných volieb. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič označil dianie v parlamente za chaos, kde každý v koalícii niekoho vydiera.

Podpredsedníčka výboru pre európske záležitosti Beáta Jurík (PS) pripomenula, že sporný pozmeňujúci návrh nekonzultoval poslanec Richard Glück (Smer-SD) ani so šéfom výboru Jánom Ferenčákom (Hlas-SD) a ani s koaličnými partnermi. Myslí si, že cieľom návrhu je urobiť z výboru len akúsi „hodinu otázok“, aby vládni predstavitelia chodili na výbor čítať vopred pripravené stanoviská a nebudú viac odpovedať na otázky členov výboru.

Danko nevidí nič zlé na zmenách týkajúcich sa európskeho výboru

Líder koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko nevidí nič zlé na zmenách navrhovaných v novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní. Uviedol to v utorok pred novinármi. Reagoval tak na to, že plénum nebolo pred hlasovaním o novele, ktorá má priniesť aj zmeny týkajúce sa výboru NR SR pre európske záležitosti, uznášaniaschopné, keďže sa neprezentovali aj niektorí zákonodarcovia za koaličný Hlas-SD.

„Pre mňa je to záhadné. Ja som chcel, aby sme túto schôdzu skončili dôstojne. Aj včera minister športu rokoval s poslancom Samuelom Migaľom (Hlas-SD), aby sa našiel kompromis k športovým zákonom, ale ja už za tým šípim nejaký cieľ, koordináciu a nie je to dobré. Ja nevidím v tom nič zlé, aby premiér mohol byť zastúpený ministrom zahraničných vecí,“ skonštatoval.

Danko sa vyjadril aj k novelám zákona z dielne ministerstva športu, o ktorých majú v utorok poobede poslanci hlasovať. Nepovedal, či dospeli s poslancom Migaľom, ktorý má k legislatívam námietky a na hlasovaní sa viackrát nezúčastnil, k dohode a či návrhy podporí.

Postoj trojice poslancov za Hlas-SD skritizoval aj poslanec Roman Michelko (SNS). Označil to za nešťastný spôsob robenia politiky. Myslí si, že ostatní členovia poslaneckého klubu sú z toho prekvapení. „Nech vysvetlia, čo chcú dosiahnuť a či chcú urobiť nejakú frakciu alebo či sú na odchode do iného poslaneckého klubu,“ podotkol.

Ferenčák trvá na nesúhlase s návrhom, ktorý sa týka európskeho výboru

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD) trvá na tom, že pozmeňujúci návrh, ktorý by menil spôsob účasti členov vlády na rokovaní výboru, nie je správny. Ak ostane naďalej predložený, nepodporí ho. Pri utorkovom hlasovaní sa Ferenčák spolu s ďalšími dvoma poslancami Hlasu-SD neprezentoval, a tak neprešla celá vládna novela.

Pozmeňujúci návrh z dielne Richarda Glücka (Smer-SD) označil za prílepok, ktorý s pôvodnou novelou nesúvisí. Priniesol by podľa Ferenčáka obmedzenie účasti vládnych predstaviteľov na výbore. „Takéto obmedzenie by znamenalo zníženie významu samotného výboru a potom už by sme sa zamýšľali, na čo vôbec bol tento výbor kreovaný, ak mu patrila takáto prenesená kompetencia. Od začiatku som tvrdil, že nesúhlasím a takto som aj vyjadril môj postoj,“ povedal Ferenčák novinárom s tým, že napriek jeho nesúhlasu Glück na svojom návrhu trval.

Ferenčák povedal aj kolegom v klube Hlasu-SD, že návrh nie je dobrý. V koalícii treba podľa neho viac komunikovať. „Hlavne aj pri predkladaní takýchto pozmeňujúcich návrhov je potrebné ich aj odkonzultovať a pýtať sa, aký to má dosah. Od začiatku, ako bol podaný, som tvrdil, že tento pozmeňujúci návrh nepodporím,“ zdôraznil.

Pozmeňujúci návrh Glück podal v rámci vládnej novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť. Parlamentu sa zatiaľ nepodarilo návrh prijať.

Opozícia nesúhlasí s legislatívou reagujúcou na výpovede lekárov

Opoziční predstavitelia kritizujú legislatívu reagujúcu na výpovede lekárov, ktorá je na programe aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Hnutie Slovensko hovorí v súvislosti s ňou o terore zdravotníkov. SaS avizuje, že prípadným schválením návrhu sa prehĺbi nedôvera a frustrácia lekárov. KDH zase apelovalo na okamžité riešenie aktuálnej situácie spojenej s výpoveďami.

SaS označila legislatívu ako rukojemnícku. Hovorila o šikane a represii lekárov. Apelovala na koaličných poslancov, aby za návrh nehlasovali. „Ešte sa dalo rokovať. Nebolo potrebné vyťahovať najvyšší kaliber, teda násilie na svojich občanoch, aby chodili do práce. Lenže vláda má toľko arogancie, že je pripravená nedohodnúť sa. Tento signál zneisťuje pacientov,“ dodal poslanec parlamentu Tomáš Szalay (SaS). Na vládny kabinet s ďalšími predstaviteľmi strany apelovali, aby priniesol skutočné riešenia.

Hnutie Slovensko mieni, že novela je výsledkom zlyhávania rokovaní vlády s lekárskymi odborármi. Stojí za požiadavkami odborárov. Pripomenulo, že krízu spôsobili vládni predstavitelia, ktorí zmenili okrem iného nastavenie odmeňovania zdravotníkov. Avizovalo, že pri hlasovaní v parlamente legislatívu jeho poslanci nepodporia. „Vláda arogantne berie zo miezd nelekárskym profesiám, bez ktorých lôžková zdravotná starostlivosť nemôže fungovať. Podáme znova pozmeňujúci návrh, aby sa na mzdy zdravotníkom nesiahalo,“ dodal poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko, Za ľudí a KÚ).

KDH upozornilo v súvislosti s výpoveďami lekárov na obavy pacientov. Nesúhlasí však s „kriminalizáciou lekárov“. „Vláda by sa už konečne mala s lekármi dohodnúť a premiér Robert Fico (Smer-SD) by si mal osvojiť, že zdravotníctvo je a musí byť premiérskou témou,“ dodal poslanec a líder kresťanských demokratov Milan Majerský.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok zaradili do programu aktuálnej schôdze legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rokovať by mali o nej začať už dnes. Prebrať ju majú v skrátenom legislatívnom konaní. Úprava dopĺňa do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.

Návrh k dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa bude preberať zrýchlene

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú návrh legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti preberať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní.

Úprava dopĺňa do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.

Predkladatelia vysvetlili, že návrh má predísť ohrozeniu ústavného práva na ochranu zdravia a práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Mimoriadnu situáciu v prípade kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti by bolo možné vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o 60 dní.

Sprievod detí do 12 rokov nebude oslobodený od platby za pobyt v nemocnici

Sprievod detí do 12 rokov nebude oslobodený od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok odmietli novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorú predložili opoziční poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS).

„Stanovenie 12. roku veku maloletého pacienta ako hranice na oslobodenie od platby za pobyt sprievodcu je výsledkom politického dialógu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ako zákonodarcovia zdôrazňujeme, že právo na nepretržitý sprievod počas hospitalizácie musí mať každý detský pacient do 18. roku života,“ uviedli v dôvodovej správe k návrhu.

Pripomenuli, že podľa platnej právnej úpravy je sprievodca maloletého pacienta oslobodený od úhrady poplatku za jeho pobyt v nemocničnom zariadení len v explicitne uvedených prípadoch.

Reklama propagujúca zdravotné výkony sa nesprísni

Reklama propagujúca zdravotné výkony sa nesprísni. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok odmietlo novelu zákona o reklame z dielne opozičných poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého (obaja SaS). Navrhovali, aby bola reklama prípustná iba pri propagácii zdravotných výkonov, ktoré sú uvedené v zozname výkonov, sú schválené príslušným orgánom SR či Európskou liekovou agentúrou alebo ich odporúča Slovenská lekárska spoločnosť a zároveň obsahuje iba vedecky overené a vecné správne údaje.

„V súčasnosti sú podmienky vedenia reklám a inzerovania služieb propagujúcich zdravotné výkony regulované len minimálne. To má za následok, že pacientom sú poskytované, najmä pri zdravotných výkonoch, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, mylné, zavádzajúce, vedecky neoverené a nesprávne informácie o povahe samotného výkonu a jeho pozitívnych účinkoch. Vzhľadom na uvedené je žiadúce zákon o reklame zmeniť a upraviť podmienky reklamy propagujúcej zdravotné výkony,“ skonštatovali predkladatelia.

Novelou chceli zároveň presadiť zákaz reklám propagujúcich zdravotné výkony vyvolávajúce dojem zaručenej úspešnosti zdravotného výkonu, narúšajúcej integritu pacienta či obsahujúcich vyobrazenie maloletého dieťaťa. Navrhovali tiež zákaz reklám na zdravotné výkony, ktoré sú v štádiu klinických štúdií alebo biomedicínskeho výskumu s doposiaľ nepreukázanými pozitívnymi výsledkami v praxi.

Poslanci neprijali uznesenie, ktorým by zaviazali vládu bojovať s hlukom

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neprijalo uznesenie, ktorým by zaviazalo vládu a ministerstvá bojovať s nadmerným hlukom. Predložili ho opoziční poslanci Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková (obaja SaS).

„Odhaduje sa, že v Európe je nadmernému a zdraviu škodlivému hluku vystavených viac ako 20 percent populácie, čo predstavuje približne 100 miliónov obyvateľov. Dôsledky neriešenia problematiky nadmerného hluku sú závažné a negatívne vplývajú na zdravie populácie a stav životného prostredia. Práve nadmerný hluk spôsobí v Európe približne 12.000 predčasných úmrtí a desiatky tisíc hospitalizácií,“ argumentovali predkladatelia.

Uznesenie malo zaviazať vládu, aby implementovala odporúčania, ktoré v tejto oblasti vyplývajú zo správy Najvyššieho kontrolného úradu. Chceli ním tiež primäť rezorty zdravotníctva a životného prostredia, aby prijali legislatívu na redukciu hluku.

Poslanci prelomili veto prezidenta, opätovne schválili novelu infozákona

Poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a schválili novelu infozákona v pôvodnom znení. Neprijali jeho pripomienky, hlava štátu navrhovala vypustiť viaceré ustanovenia. Parlament o opätovnom schválení novely rozhodol v utorkovom hlasovaní. Poslanci pôvodne zákon schválili 7. novembra.

Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ poznamenali predkladatelia.

V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. „Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.

Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.

Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva Lucia Plaváková (PS) očakáva, že prezident sa obráti aj na Ústavný súd SR. TASR o tom informovala Tereza Mikáčová z mediálneho oddelenia Progresívneho Slovenska. „My práva ľudí na prístup k informáciám určite na Ústavnom súde brániť budeme,“ uviedla Plaváková. Podanie podnetu na ústavný súd už avizoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Poslanci odmietli opozičný návrh na odvod z príspevkov politickým stranám

Politické strany nebudú musieť odvádzať tzv. solidárny odvod zo štátnych príspevkov, ktoré dostávajú za výsledok parlamentných volieb v roku 2023. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorá túto zmenu predpokladala. Podali ju členovia klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ.

Poslanci navrhovali, aby sa odvod vyplácal len z tých príspevkov, ktoré sa vyplatili v roku 2024 a nasledujúcich rokoch až do skončenia tohto volebného obdobia.

Opozičným poslancom za klub Slovensko, Za ľudí, KÚ neprešla ani novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Reagovali ňou na zavedenie konsolidačného balíčka. Chceli zaviesť nastavenie paušálnych náhrad členov vlády na sumy platné pred 6. februárom 2024, keď si členovia vlády zvýšili paušálne náhrady. Podľa navrhovanej novely sa mal meniť aj spôsob určenia paušálnych náhrad členov vlády tak, aby si ich výšku neurčovali členovia vlády sami, ale ich výšku by určoval zákon tak ako iným ústavným činiteľom.

Plénu sa opäť nepodarilo odhlasovať novelu, ktorá rieši aj európsky výbor

Poslanci Národnej rady (NR) SR neboli ani v utorok večer uznášaniaschopní pri hlasovaní o novele zákona o teste proporcionality. Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorý rieši účasť členov vlády na európskom výbore. Plénum tak po neúspešnom hlasovaní pokračuje v rokovaní o návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Nová legislatíva týkajúca sa testu proporcionality má meniť aj zákon o rokovacom poriadku. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť. S touto úpravou nesúhlasil okrem opozície ani šéf výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD). Pri hlasovaní sa podobne ako dopoludnia opätovne neprezentoval.

Ferenčák novinárom vysvetlil, že navrhoval, aby sa vďaka vystúpeniu ministra otvorilo druhé čítanie, kde by sa stiahol pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Richarda Glücka (Smer-SD). Následne by podľa neho nebol problém schváliť zákon ako celok. Na svojom nesúhlasnom postoji voči tomuto tzv. prílepku trvá. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) mu podľa jeho slov potvrdil, že zákon by sa mohol presunúť aj na február. „Uvedený pozmeňujúci návrh môže ísť samostatne tak, ako má byť, ako návrh zákona o rokovacom poriadku, a bude sa o ňom samostatne hlasovať, nie tak, ako je teraz predložený v spoločnej správe s nesúvisiacim zákonom, ktorý s ním nemá nič spoločné,“ zdôraznil. Nerozumie, prečo chcú koaliční partneri pretlačiť tento návrh.

Poslanci v závere rokovania diskutovali o situácii v zdravotníckom sektore

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili utorkové rokovanie debatou o návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. O materiáli z dielne rezortu zdravotníctva rokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V rozprave k novele v prvom čítaní ešte ostal písomne prihlásený jeden rečník. V diskusii by mali poslanci pokračovať opäť v stredu (11. 12.) ráno.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v pléne zdôraznil, že sa navrhovanou legislatívou nezavádza žiadna nútená práca. Mimoriadna situácia je podľa neho ústavné a decentralizované riešenie. Znamená podľa neho len to, že sa predlžuje trvanie pracovného pomeru na dobu 60 dní, ktorý môže byť jednorazovo predĺžený o ďalších 60 dní. „V mimoriadnej situácii sú garantované všetky práva lekára ako zamestnanca vyplývajúce zo Zákonníka práce aj z aktuálnej pracovnej zmluvy,“ uviedol s tým, že lekár by mal garantované právo na oddych, dovolenku, vzdelávanie, či starostlivosť o dieťa. Takisto by mal garanciu pracovného miesta a miesta výkonu práce. „Nijakým spôsobom sa nebude určovať kam, kde a ako majú vykonávať svoju profesiu,“ doplnil.

Ide podľa neho o oveľa miernejšie a adresnejšie opatrenie. Podčiarkol, že žiadna mimoriadna situácia zatiaľ nie je vyhlásená. „Je to iba nástroj v prípade, ak by nedošli k dohode, ktorý má vláda v rukách,“ dodal s tým, že tento nástroj nechce nikdy realizovať.

V stredu popoludní má parlament preberať návrh na prijatie uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra, ktorý podali koaliční poslanci. Kritizujú v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).