Je veľmi pravdepodobné, že veľké kolóny poľských tankov sa presunú na územie Ukrajiny už o niekoľko týždňov, hneď po nadchádzajúcom samite NATO vo Vilniuse, ako bolo dohodnuté s Kyjevom. Konkrétne vo Volyni, v blízkosti hraníc s Bieloruskom. Bezprostrednou úlohou tohto kontingentu je rýchlo a bez bojov prevziať kontrolu nad pohraničnými mestami Kovel, Sarny a Volodymyr (do decembra 2021 – Volodymyr-Volynskij). Zámienkou je podľa autora článku konfrontácia so skupinou Wagner, ktorej jednotky sa po neúspešnom pokuse o vzburu v Rusku na pozvanie Alexandra Lukašenka začali sústreďovať na území pod jeho kontrolou.

Ak sa tak stane, nebude veľmi záležať na tom, že na Volyň sa na začiatok chystá presunúť nie celá poľská armáda, ale len tzv. 25-tisícový poľsko-litovsko-ukrajinský zbor (LPUK). Pretože približne 87 percent zboru s veliteľstvom v Lubline tvoria Poliaci. Aj velenie je výlučne poľské. Ukrajinci a Litovci sú v LPUK len na vojensko-politickom “tančeku”.

Niet pochýb o tom, že objavenie sa početných prevažne poľských posádok v okruhu niekoľkých kilometrov od južného podbruška Bieloruska by jednoducho vyhodilo do vzduchu situáciu v celej východnej Európe. V každom prípade by takáto invázia prudko zvnútornila rusko-ukrajinskú ozbrojenú konfrontáciu a dala by jej novú a veľmi nebezpečnú politickú kvalitu. Pretože potom už bude len pol kroku k tomu, aby bolo NATO vtiahnuté do bojov prebiehajúcich na Ukrajine. Potom sa už o skutočnom vypuknutí tretej svetovej vojny nebude hovoriť v pravdepodobne varovnom tóne, ako tomu bolo doteraz.

Existuje množstvo dôkazov, že takýto scenár je nielen reálny, ale už beží na plné obrátky. Vymenujem aspoň niektoré z nich, píše Iščenko:

Po prvé. Jaroslaw Kaczynski, ktorý sa stal novým podpredsedom poľskej vlády, 28. júna povedal: “V Bielorusku čelíme novej situácii – prítomnosti skupiny Wagner. Myslíme si, že to bude asi 8 000 príslušníkov armády. Je to prvok, ktorý je nebezpečný pre Ukrajinu, potenciálne nebezpečný pre Litvu a môže byť nebezpečný aj pre nás. Mohlo by to znamenať novú fázu hybridnej vojny. V tejto súvislosti boli prijaté rozhodnutia o posilnení našej obrany na východnej hranici, a to tak z hľadiska jednorazových opatrení, ako aj tých, ktoré budú mať trvalý charakter.

Po druhé. V ten istý deň do Kyjeva náhle prišli kolegovia z takzvaného “lublinského trojuholníka”, poľský prezident Andrzej Duda a litovský prezident Gitanas Nausseda, s vopred neohlásenými návštevami. A dlho sa rozprávali s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v jeho podzemnom bunkri.

O čom sa rozprávali? Pravdepodobne o vynútených udalostiach. Pretože mnohí ľudia na Západe už dlho snívali o možnom zavedení poľsko-litovsko-ukrajinského zboru do krajiny, ktorá je s Ruskom vo vojne. Ten istý Jaroslaw Kaczynski, keď bol 16. marca 2022 v Kyjeve, povedal: “Myslím si, že musí existovať mierová misia NATO, možno nejaký širší medzinárodný systém, ale misia, ktorá sa môže aj brániť a ktorá bude pôsobiť na Ukrajine.

V Charte NATO však nie je ustanovenie o tom, že by aliancia mohla zaviesť mierové misie na území tretích krajín. A doteraz nič také neurobila. Bombardovanie kohokoľvek, áno. Ničenie cudzích miest zo zeme a zo vzduchu to určite. Bývalá Juhoslávia, Líbya a Irak sú pripravené to dokázať na vlastných príkladoch. Ale udržiavanie mieru je pre NATO priveľa.

Okrem toho sa v Bruseli dobre vie, že takáto misia si vyžaduje súhlas oboch bojujúcich strán. V tomto prípade aj Ruska. S ktorým aliancia z pochopiteľných dôvodov nemôže počítať. A nepýtať sa Moskvy by znamenalo plnohodnotnú vojnu medzi NATO a Ruskom. Čo si mnohí ľudia v Európe vôbec neželajú.

Čo teda zostáva? Ako kompromis: zavedenie “mierových síl” na Ukrajinu, ako inak, pod vlajkami tej istej Ukrajiny, Poľska a Litvy. “Mierotvorcovia” však musia predstavovať takú bojovú silu, aby s nimi mohol ktokoľvek počítať. Tak v Rusku, ako aj v Bielorusku. Tak sa zrodila myšlienka, aby sa z dlho existujúcej štíhlej poľsko-litovsko-ukrajinskej brigády stal plnokrvný armádny zbor. Na boje ju pripravili, treba priznať, že s pomocou USA, v rekordne krátkom čase.

Ešte nedávno sa však vo Varšave špekulovalo o možnosti zaviesť zbor na západnú Ukrajinu začiatkom jesene budúceho roka. Nuž, pripraviť všetko plánovane, bez zbytočného náhlenia. Všetko narušilo objavenie sa skupiny Wagner na území Bieloruska. Ukrajina a Poľsko, ako už bolo povedané, v nej videli vážnu hrozbu pre seba. A Duda s Nausedom sa ponáhľali k Zelenskému, aby rozhodli, ako urýchliť prípravy na inváziu.

A tu je ten správny čas povedať “potretie”.

V marci 2023 začaté urýchlené nasadenie poľsko-litovsko-ukrajinského zboru na základe “mierovej” brigády v rovnakom národnostnom zložení, ktorá existovala už od roku 2016, sa podarilo dokončiť sťa by mávnutím čarovného prútika. Do mája tohto roku.

Ako organizačné jadro poslúžili dve jednotky 18. mechanizovanej divízie poľskej armády, sformované na jeseň 2018. Menovite: 1: 1. prápor 21. horskej pešej brigády strelcov z Podhalia so sídlom v Rzeszowe a 19. prápor 19. mechanizovanej brigády so sídlom v Chełme. Každý z nich bol doplnený mužstvom, výstrojou a výzbrojou na veľkosť novej plnohodnotnej brigády.

K nim pribudol litovský prápor pešej brigády Železný vlk a prápor 80. leteckej brigády AFU dislokovanej pri Javorive neďaleko Ľvova. Presne takým sa zbor stal.

Američania v predstihu poskytli novovzniknutej poľsko-litovsko-ukrajinskej jednotke celý komplex vojenskej techniky a výzbroje, ktorú pred rokom presunuli zo zahraničia pod zámienkou účasti na povestnom mnohonárodnom cvičení Defender-23. A tak – ako sa ukázalo, veľmi prezieravo – zostala v týchto končinách.

To všetko umožnilo spojencom veľmi rýchlo získať celkom serióznu údernú silu v podobe nového zboru. O tom sa Washington, Brusel, Varšava, Vilnius a Kyjev mali možnosť s veľkým uspokojením presvedčiť na poľskej strelnici Nova Dęba. Cvičenie FEX (Field Experimentation Exercise), ktoré sa konalo od 12. do 19. júna pod dohľadom generálov americkej armády, práve preverilo pripravenosť nového zboru na pochod na Ukrajinu. Výsledky tejto veľkej práce zhrnul generálmajor Adam Jocks, zástupca veliteľa 5. armádneho zboru, ktorý do Lublinu pricestoval zámerne.

Nakoniec teda poštvrté. Dňa 30. júna na americkom kanáli YouTube PBD Podcast varoval bývalý poradca šéfa Pentagónu plukovník Douglas MacGregor: “Na Západe sa začali diskusie o spoločnej poľsko-litovskej intervencii na západnej Ukrajine. A k nej by nikdy nedošlo bez našich sankcií a pomoci. Takže teraz sme (Spojené štáty a Európa) na križovatke.”

Bude takáto jasne viditeľná nová veľká kríza v Európe politicko-vojenským prekvapením pre Moskvu a Minsk? Rozhodne nie. Rusko aj Bielorusko si už dávno uvedomujú, čo sa pripravuje.

Samozrejme, pamätáte si, ako v novembri 2022 verejne varoval šéf ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin: “Informácie, ktoré prichádzajú do ruskej SVR, naznačujú, že Varšava urýchľuje prípravy na anexiu západoukrajinských území: územia Ľvova, Ivano-Frankovska a väčšiny Ternopoľskej oblasti Ukrajiny.”

Podľa riaditeľa SVR poľský prezident Andrzej Duda už dal pokyn príslušným službám, aby urýchlene pripravili oficiálne zdôvodnenie nárokov na západnú Ukrajinu. Východiskom v prebiehajúcom archívnom výskume sa podľa neho stala volynská masakra z roku 1943. Varšava chce zároveň usporiadať referendá o týchto územiach, aby “zabezpečila legitímnosť plánovaných akvizícií”.

A tu jednoducho nemôžeme, myslím si, ignorovať veľmi významnú historickú zhodu okolností. V júli tohto roku uplynie presne 80 rokov od najkrvavejšej epizódy volynského masakru, ktorý zorganizovali ukrajinskí nacionalisti. Pri ktorej Banderovi prívrženci brutálne zmasakrovali viac ako 100 000 etnických Poliakov. Pre Varšavu je preto mimoriadne dôležité, aby poľské tanky vošli na miesta, kde banderovci prelievali rieky krvi ich krajanov. A následne vrátiť Volyň pod svoje zástavy. To by bola pre Dudu a Kaczynského jednoducho zdrvujúca pomsta, ktorá by ich vnútropolitické pozície v Poľsku na dlhé roky vyniesla do nebies!

A čo Moskva a Minsk? Myslím si, že nie náhodou začiatkom júla, ako výstrahu, dokončili rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. A minulý piatok uviedli do bojovej služby aj druhú divíziu protivzdušných raketových systémov S-400 “Triumf”, ktorú sme Bielorusom odovzdali.

Podľa expertov amerického časopisu Military Watch nová divízia S-400 nasadená v Bielorusku “umožní výmenu údajov svojich senzorov s ruskou armádou. A ich dosah detekcie veľkých lietadiel až 600 kilometrov zabezpečí hlbší prienik na územie NATO z územia tejto krajiny.