„Toto rozhodnutie a načasovanie je otvorený útok na pani prezidentku, lebo ju tlačí smerom k rozhodnutiu, ktoré je proti jej hodnotám a s ktorými do Prezidentského paláca išla,“ zdôraznila Malová. Istanbulský dohovor podľa nej ratifikovali aj omnoho konzervatívnejšie krajiny, napríklad Írsko a Poľsko. Slovensko to podľa nej ťahá mimo krajiny Európskej únie a to môže zavážiť aj pri Čaputovej rozhodovaní. „Čo je dôležité a bude si to musieť aj pani prezidentka v rámci všetkých právnych noriem a možností veľmi dobre zvážiť, je tá možnosť, že nás vláda a SNS posúvajú smerom na východ a smerom mimo Európskej únie, čo môže ovplyvniť jej rozhodovanie. Kampaň sa začala ozaj nevyberanými prostriedkami,“ dodala politologička.

Zároveň pripomenula, že vláda sa už pod Istanbulský dohovor raz podpísala, no neratifikovala ho. „V ústave máme napísané, že prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy a dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o tento zvrat, že parlament žiada vládu, aby tento podpis odvolala a tá o tom notifikuje prezidentku, je to otázka na ústavných právnikov,“ povedala Malová.

Pellegriniho žiadosť o odmietnutie Istanbulského dohovoru je podľa Malovej dôkazom toho, že medzi ním a prezidentkou neexistuje dohoda o neútočení. A nič na tom nemení ani to, že ju v minulosti premiér označil za dobrú prezidentku.

Kritika Čaputovej prichádza aj zo strany predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), keď ju už viackrát označil za prezidentku Progresívneho Slovenska. Malová si myslí, že ide o predvolebnú kampaň. „Je pre neho jednoduchšie útočiť a spochybňovať koalíciu PS/Spolu cez útoky na pani prezidentku, lebo ona je viditeľnejšia. Tým, že si ju vybral za cieľ útokov proti liberálnej a progresívnej politike, sa domnieva, že mu to prinesie viac bodov vo voľbách,“ vysvetlila odborníčka. Práve poslanci Dankovej strany predložili 21. novembra na rokovanie parlamentu uznesenie namierené proti Istanbulskému dohovoru.

V príkrom rozpore s vyjadreniami tejto zjavne “progresívne” naladenej politologičky stojí upozornenie kňaza Mariána Kuffu.

Ten sa pre konzervatívny Denník S vyjadril, že ide už o vlastizradu:

“My sme parlamentný štát, parlamentná demokracia, to je náš najvyšší orgán. Ten, ktorý môže zrušiť aj vládu, aj prezidenta,“ zdôraznil Kuffa a dodáva, že posledné slovo teda nemá prezidentka, ale parlament. A ten to „posledné slovo“ mal už dvakrát.

„Teraz ide len o to, či vláda a prezidentka budú rešpektovať rozhodnutie parlamentu, alebo nebudú… Ja to považujem za ťažký zločin, keď prezidentka a vláda nekonajú v tejto veci. Velezrada, vlastizrada. A za tým si stojím,“ povedal kňaz. Tvrdí, že ak si prezidentka alebo vláda svojvoľne odmietne rešpektovať vôľu parlamentu, ktorý predstavuje vôľu národa, je to vlastizrada.

Je to ako keby mi poštárka odmietla odoslať list

Pre ilustráciu použil kňaz Kuffa jeho známe prirovnania, na základe ktorých v tak zmätenej dobe morálne pravdy pochopí aj dieťa:

“Predstavte si, že prídem na štátnu poštu a chcem poslať doporučený list. A táto poštárka mi ho neorazítkuje, nepodpíše,“ opisuje situáciu analógiou. V takom prípade by farár podal na poštárku sťažnosť. „Ona môže mať názor aký chce, ale svoj názor si nechá, a dá tú pečiatku a svoj podpis,“ uzavrel Kuffa.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) požiadal v stredu 15. januára prezidentku SR Zuzanu Čaputovú o notifikáciu úmyslu Slovenskej republiky depozitárovi Istanbulského dohovoru, nestať sa jeho zmluvnou stranou. Vyplýva to z Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesení NR SR vo vzťahu k Dohovoru Rady Európy (RE) o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulskému dohovoru), ktorý predložil premiér na základe uznesenia NR SR z 28. novembra 2019 a vládou bol schválený v stredu 15. januára.