Pohodu a bezpečie žiakov ovplyvňujú najmä vzťahy v školskom prostredí, tvrdí inšpekcia

Vo všetkých druhoch škôl hodnotili dievčatá svoju pohodu a bezpečie menej priaznivo ako chlapci. Na prežívanie pohody a bezpečia v škole u žiakov všetkých druhov škôl najsilnejšie vplývajú pocity uvoľnenosti počas vyučovania a prežívanie nervozity, úzkosti a stresu na hodinách.

Z výsledkov vyplýva, že učitelia zohrávajú v živote žiakov významnú úlohu nielen ako sprievodcovia vo svete poznania, ale aj ako spolutvorcovia atmosféry pohody a bezpečia v školskom prostredí. Na pohodu a pocit bezpečia žiakov vo všetkých typoch škôl najpozitívnejšie vplýva vnímanie učiteľa ako chápavého a tolerantného človeka, ktorý spravodlivo rieši konflikty v triede. Naopak, najsilnejšiu negatívnu súvislosť s pohodou žiakov vykazuje presvedčenie, že učitelia uprednostňujú niektorých žiakov na úkor iných, ako aj skúsenosti s krikom alebo so zosmiešňovaním zo strany učiteľov.

Správanie žiakov medzi sebou, vzájomná podpora, povzbudzovanie alebo vysmievanie sa, ignorovanie či iné formy vyčleňovania niektorých spolužiakov mimo kolektív zohrávajú dôležitú úlohu v aktuálnom prežívaní pohody a bezpečia v škole a má aj dlhodobé dôsledky na sebadôveru a dôveru k iným ľuďom v dospelom živote. „Výsledky ukázali, že najpozitívnejšie sa cítili žiaci, ktorí svoju triedu opisovali ako dobrú a súdržnú partiu, v ktorej spolužiaci držia spolu, navzájom sa podporujú a nikoho nevyčleňujú z kolektívu. K pozitívnym faktorom patrila aj skúsenosť s povzbudzovaním od spolužiakov a možnosť tráviť prestávky v spoločnosti rovesníkov,“ spresnili zo ŠŠI. Najsilnejšími negatívnymi faktormi boli časté konflikty medzi spolužiakmi, posmešky, ponižovanie, vyhrážanie, fyzické napádanie či pocity osamelosti počas prestávok.

Analýza zároveň skúmala súvislosť medzi prežívaním pohody a bezpečia v škole a postojmi k spolužiakom vnímaným ako „iní“. Z výsledkov vyplýva, že medzi negatívnymi skúsenosťami v školskom prostredí a nižšou mierou akceptácie existujú štatisticky významné súvislosti. „Žiaci, ktorí častejšie zažívali výsmech, ponižovanie alebo fyzické ubližovanie, zároveň častejšie prejavovali rezervovanejšie až odmietavé postoje k blízkemu kontaktu s odlišnými spolužiakmi,“ uvádza inšpekcia. Tvorcovia analýzy upozornili, že školy, v ktorých sa žiaci necítia bezpečne a pravidelne zažívajú ponižovanie alebo ohrozovanie, môžu mať väčšie problémy s vytváraním inkluzívneho a otvoreného prostredia.