Podgorica chce vstúpiť do EÚ už v roku 2028

Na samit pricestovali najvyšší predstavitelia európskych inštitúcií aj lídri veľkých členských krajín vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Predseda Európskej rady António Costa počas návštevy regiónu vyhlásil, že rozšírenie o krajiny západného Balkánu predstavuje „najdôležitejšiu geopolitickú investíciu, ktorú Európska únia uskutočňuje“.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 získala politika rozširovania Únie nový impulz. O členstvo sa popri štátoch západného Balkánu uchádzajú aj Ukrajina a Moldavsko. Medzi balkánskymi kandidátmi však podľa Bruselu najvýraznejšie napredujú práve Čierna Hora a Albánsko, zatiaľ čo Srbsko či Bosna a Hercegovina zaostávajú v plnení potrebných reforiem.

Pokrok Čiernej Hory v reformnom procese viedol eurokomisárku pre rozširovanie Martu Kosovú k vyhláseniu, že technické rokovania o vstupe by mohli byť dokončené ešte do konca tohto roka. Vláda v Podgorici preto spustila iniciatívu „28 by 28“, ktorá propaguje cieľ vstupu krajiny do EÚ v roku 2028. Prezident Jakov Milatović označil tento cieľ za úlohu, ktorú musí krajina splniť.

Čierna Hora sa o členstvo uchádza od roku 2008 a euro používa dokonca už od roku 2002. Jej postup kontrastuje najmä so Srbskom, ktoré si napriek deklarovanej snahe o vstup do EÚ naďalej udržiava úzke vzťahy s Moskvou. V ostatných mesiacoch sa vzťahy medzi Belehradom a Podgoricou zhoršili pre vzájomné obvinenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí.

Na samite sa zúčastní aj srbský prezident Aleksandar Vučić, hoci jeho cesta bola ohrozená diplomatickou roztržkou medzi oboma krajinami. Do Tivatu zavíta aj albánsky premiér Edi Rama, ktorého krajina sa usiluje nasledovať Čiernu Horu a vstúpiť do Európskej únie v roku 2029.