“A to najmä kvôli tomu, že do dôchodku bude odchádzať veľmi početná generácia “Husákových detí”,” povedal pre agentúru SITA. V tomto kontexte bude podľa neho významný aj vplyv ústavného zastropovania dôchodkového veku, čo tiež spôsobí nárast počtu penzistov.

Hlavnou kategóriou penzistov, ktorí stoja za nárastom počtu dôchodcov na Slovensku, sú poberatelia starobných dôchodkov. Kým v júni 2005 evidovala Sociálna poisťovňa necelých 916 tisíc starobných dôchodcov, ku koncu minulého mesiaca ich už bolo vyše 1 milión 74 tisíc. Ich počet tak vzrástol o 158 tisíc.

Počet starobných dôchodcov stúpa aj napriek tomu, že sa od roku 2017 začal na Slovensku zvyšovať vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky dožitia. V roku 2017 sa vek odchodu do penzie zvýšil zo 62 rokov na 62 rokov a 76 dní, vlani dôchodkový vek stúpol na 62 rokov a 139 dní a od začiatku tohto roka na 62,5 roka. V rokoch 2020 až 2023 sa dôchodkový vek každoročne zvýši o dva mesiace. V roku 2023 tak penzisti pôjdu do dôchodku v 63 rokoch a dvoch mesiacoch.

Počet starobných dôchodcov v budúcnosti podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zvýši zavedenie stropu na dôchodkový vek. Parlament totiž koncom marca schválil ústavný zákon, ktorým sa zavádza strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr vo veku 63,5 roka. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roka.

Keďže sa podľa rozpočtovej rady zvýši počet dôchodcov a výkonnosť ekonomiky bude pre nižší počet ekonomicky aktívnych ľudí nižšia, na vykrytie vyšších výdavkov na dôchodky bude potrebné nájsť dodatočné príjmy. Podľa RRZ by mohlo ísť o zvýšenie odvodov, daní, zníženie iných výdavkov verejnej správy alebo zníženie samotnej výšky dôchodkov nad rámec ich zníženia vplyvom kratšej kariéry.