“Za účelom voliteľského hlasovania sme sa vyhlásili za víťazov v štáte Pensylvánia (ktorá nepovoľuje právnych pozorovateľov), v štáte Georgia a v štáte Severná Karolína, pričom vo všetkých má Trump veľký náskok. Okrem toho týmto vyhlasujeme víťazstvo v štáte Michigan v prípade, že sa tu podľa široko dostupných informácií naozaj objavilo obrovské množstvo potajomky prihodených hlasovacích lístkov,” píše sa na Trumpovom účte na sociálnej sieti Twitter. Tá však príspevok označila za “sporný” s tým, že “môže obsahovať zavádzajúce informácie”. Twitter rovnako ako korporátne americké média systematicky pracoval celú kampaň proti Trumpovi a mazal jeho príspevky alebo ich označoval ako nepravdivé.

Zástupcovia Trumpovho volebného štábu zároveň požiadali súd o zastavenie sčítavania hlasov v Michigane.

Michigan je kľúčovým štátom so 16 voliteľskými hlasmi. Podľa televízie CNN má Biden po víťazstve v tomto štáte amerického stredozápadu už 253 voliteľských hlasov, podľa niektorých iných médií až 264. Na celkové víťazstvo vo voľbách je ich potrebných 270.

Trump v roku 2016 nečakane zvíťazil v Michigane o menej než pol percentuálneho bodu nad svojou vtedajšou demokratickou rivalkou Hillary Clintonovou.

Výsledky v Severnej Karolíne sa nezmenia týždeň, uviedli činitelia

Oznámené výsledky prezidentských volieb v americkom štáte Severná Karolína sa podľa stredajšieho vyhlásenia tamojších úradov nezmenia viac než týždeň, informovala tlačová agentúra Reuters.

Štát je nerozhodnutý vo voľbe novej hlavy štátu, ako aj v prípade senátneho kresla.

Severná Karolína disponuje 15 voliteľskými hlasmi.

“S veľmi malými výnimkami sa volebné výsledky v Severnej Karolíne nezmenia do 12. alebo 13. novembra, kým nedorazia všetky korešpondenčné hlasy a nebudú sčítané každým okresom,” uviedla na tlačovej konferencii Karen Brinsonová Bellová, výkonná riaditeľka volebného výboru Severnej Karolíny.

Štátni činitelia spracúvajú približne 5,5 milióna hlasovacích lístkov, pričom nevybavených je 117.000 poštou zaslaných lístkov a presne neurčený počet sporných lístkov.

Republikánsky prezident Donald Trump priebežne vedie v Severnej Karolíne so ziskom 50,1 percenta pred svojím demokratickým súperom Joeom Bidenom, ktorý dosiahol podporu na úrovni 48,7 percenta, čo znamená, že súboj je stále otvorený.

Čo sa týka volieb do Senátu, republikánsky senátor Thom Tillis sa v utorok večer vyhlásil za víťaza, avšak demokrat Cal Cunningham svoju porážku ešte nepriznal. Podľa tamojších úradov je Tillisov zisk 48,7 percenta voči Cunninghamovým 46,9 percentám príliš tesný na to, aby sa súboj uzatvoril.

Trumpov tím právne zaútočil na sčítanie hlasov v štáte Georgia

Volebný tím republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa napadol proces sčítania hlasov v štáte Georgia. Ide už o štvrtý štát, ktorý sa stal v tejto súvislosti terčom Trumpových právnych krokov.

Šéf Bieleho domu žalobou požaduje ukončenie sčítavania hlasov, pretože republikánski pozorovatelia údajne nemajú prístup k danému procesu a požadujú sprehľadnenie situácie, informovala v noci na štvrtok tlačová agentúra DPA.

Republikáni v žalobe žiadajú sudcu, aby nariadil demokraticky naklonenému okresu Chatham “zabezpečiť” a skladovať hlasovacie lístky, ktoré dorazili v utorok – v deň volieb – po 19.00 h miestneho času.

V žalobe sa ďalej tvrdí, že pracovník volebného okrsku v Georgii pridal k celkovému objemu hlasov korešpondenčné hlasovacie lístky, ktoré neboli “náležite spracované”. To u republikánov vyvolalo obavy, že medzi riadne odovzdané hlasy sa môžu zamiešať korešpondenčné hlasy, ktoré prišli po zmienenom termíne.

V štáte Georgia musia poštou odoslané volebné lístky doraziť v deň volieb do 19.00 h, inak sa nezapočítajú, vysvetľuje DPA.

Georgia zatiaľ nevyhlásila za víťaza ani Trumpa, ani jeho demokratického vyzývateľa Joea Bidena.

Trumpov tím po tesných utorkových voľbách právne zaútočil aj v ďalších štátoch – Pensylvánii, Michigane a Nevade, požadujúc zastavenie prijímania neskoro prichádzajúcich korešpondenčných volebných lístkov a zastavenie procesu sčítavania hlasov, tvrdiac, že tamojšie úrady bránia republikánskym pozorovateľom v prístupe na miesta sčítavania.

Prezidentov volebný štáb tiež oznámil, že požiada o prerátanie hlasov v štáte Wisconsin, kde zvíťazil Biden. Hlavný manažér republikánskej kampane Bill Stepien podľa tlačovej agentúry AP citoval “nezrovnalosti v niekoľkých okrskoch Wisconsinu”, avšak bez uvedenia detailov.

Tieto kroky odhaľujú legislatívnu stratégiu, ktorú prezident signalizoval už pred niekoľkými týždňami – menovite, že sa bude usilovať napadnúť integritu volebného procesu v štátoch, kde by výsledky hlasovania mohli znamenať jeho porážku.

Biden vyhlásil, že zrátavanie hlasov by malo pokračovať vo všetkých štátoch. “Demokraciu nám nikto nikdy nevezme,” dodal.

“Trumpova kampaň podáva množstvo bezvýznamných žalôb po celej krajine. Nenechajte sa oklamať. Vedia, že prehrali a toto je všetko, čo im zostalo,” napísal na sociálnej sieti Twitter právnik Demokratickej strany Marc Elias.

Biden prisľúbil návrat krajiny k parížskej klimatickej dohode

Kandidát demokratickej strany na funkciu prezidenta USA Joe Biden v stredu prisľúbil, že krajina sa opätovne pripojí k parížskej klimatickej dohode hneď v prvý deň jeho mandátu v Bielom dome.

Biden to vyhlásil iba niekoľko hodín po tom, ako vstúpil do platnosti odchod USA od tohto medzinárodného environmentálneho dokumentu, informovala tlačová agentúra AFP.

Odstúpenie od parížskej klimatickej dohody nariadil úradujúci republikánsky prezident Donald Trump a Bidenov rival v prebiehajúcich voľbách novej hlavy štátu.

“Trumpova administratíva dnes oficiálne opustila parížsku klimatickú dohodu. Bidenova administratíva sa k nej presne o 77 dní vráti,” napísal demokratický vyzývateľ na Twitteri po tom, ako ho priebežné volebné výsledky vykreslili v silnej pozícii na zdolanie Trumpa.

Slávnostný sľub amerických prezidentov sa tradične koná 20. januára.

Biden predtým navrhol plán v objeme 1,7 bilióna dolárov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality USA – druhého najväčšieho producenta emisií uhlíku na svete – do roku 2050.

Podľa októbrovej správy organizácie America’s Pledge by USA dokázali vďaka aktivitám miest, štátov a podnikov aj bez pomoci vlády vo Washingtone znížiť tieto emisie do roku 2030 o 37 percent, pripomína AFP.

Trump agresívne presadzuje priemysel využívajúci fosílne palivo, spochybňuje vedu o klimatických zmenách a oslabuje ochranu životného prostredia. Jeho avizovanie odchodu USA od danej dohody podľa odborníkov negatívne ovplyvnilo aj ďalšie krajiny ako Austrália, Saudská Arábia či Brazília, ktoré následne poľavili vo svojich environmentálnych ambíciách.

Parížska klimatická dohoda bola uzavretá v roku 2015 so zámerom obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Parížsku klimatickú dohodu podpísalo takmer 200 krajín.

USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť. Úmysel odstúpiť avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu. Pravidlá dohody však znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas prvých troch rokov od ratifikácie dohody zo 4. novembra 2016. Toto rozhodnutie tak nadobudlo účinnosť až v roku 2020.