Mnohí poznajú staré podobenstvo o kráľovi Šalamúnovi, ktorý mal rozsúdiť dve ženy hádajúce sa o to, ktorej patrí dieťa. Šalamún povedal, že dieťa rozsekne mečom a každej dá polovicu. Jedna žena súhlasila, ale pravá matka sa radšej dieťaťa vzdala, aby ho zachránila. Tak Šalamún poznal, ktorá je skutočná matka dieťaťa. Múdrosť ukrytá v tomto príbehu nám môže čosi napovedať o tom, komu v ukrajinskom konflikte o čo v skutočnosti ide.

Jedným z mimoriadne nebezpečných vojnových zločinov je používanie munície s ochudobneným uránom. Túto muníciu používajú iba západné veľmoci. Nikdy ju nepoužila brániaca sa krajina na vlastnom území, výlučne iba ríša Západu na územiach mnoho kilometrov vzdialených od vlastných hraníc. Dôvod je viac než jasný: nie je to iba zbraň na zabíjanie nepriateľských vojakov, ale je to zároveň zbraň, ktorá danú krajinu na dlhé veky zamorí, a teda pre ľudí efektívne zničí.

Fallúdža, horšia ako Hirošima

Konkrétne je zdokumentované masové použitie takejto munície v Iraku a v Srbsku. Napríklad v irackej Fallúdži extrémne vzrástla detská úmrtnosť, mnohonásobne sa zvýšil počet nových prípadov rakoviny a leukémie, zamorenie pôdy je päťnásobne väčšie než bolo v Hirošime. Podobné to je aj v Srbsku, štatistiky sú alarmujúce, ide o desaťtisíce smutných ľudských osudov. Takto postihnuté územia sú zamorené na tisícročia. Tá munícia je nebezpečná aj pre samotných vojakov, pretože rádioaktívny prach sa dostáva do tela aj pri výstrele – napríklad sú známe stovky prípadov ochorení a úmrtí u talianskych vojakov, ktorí tú muníciu používali.

Pred pár mesiacmi svet šokovala správa, že Veľká Británia dodala na Ukrajinu muníciu s ochudobneným uránom, aby ju ukrajinská armáda použila na fronte v boji proti Rusku.

Dnes sa už vie, ako skončila prinajmenšom časť uránovej munície, ktorú Západ poslal na Ukrajinu. Rusi veľmi dobre pochopili závažnosť tejto hrozby a preto neodkladne konali: sklad pri meste Chmeľnyckyj, kde bola uložená prinajmenšom veľká časť tejto munície, ak nie celá zásielka, okamžite zničili raketovým útokom. V dôsledku výbuchu tam došlo k lokálnemu zamoreniu, o ktorom sa zatiaľ nehovorí, ale o pár rokov sa veľmi pravdepodobne hovoriť bude. Vietor odvial rádioaktívny mrak severozápadným smerom, takže zvýšenú rádioaktivitu namerali až v Poľsku.

Nie je vylúčené, že Rusi aj inými spôsobmi dali druhej strane najavo, že ak bude používať takúto muníciu, budú to považovať za formu jadrovej vojny a západní „partňori“ sa dočkajú patričnej odpovede. Možno nie je len náhoda, že práve v tom čase došlo po prvýkrát v tejto vojne k raketovým úderom na niektoré riadiace centrá v Kyjeve, ktorým sa doposiaľ Rusi vyhýbali.

Môže sa niekto takej ruskej reakcii čudovať? Veď nie je ťažké chápať, čo by sa stalo s tými regiónmi, o ktoré sa tam tak urputne bojuje, ak by sa tam munícia s ochudobneným uránom začala masovo používať – masovo, čiže v miere zodpovedajúcej rozsahu toho konfliktu, o ktorom aj veteráni z Iraku či Afganistanu hovoria, že prekonáva všetko, čo dosiaľ videli. Niet žiadneho dôvodu si myslieť, že by to mohlo dopadnúť inak, ako v Iraku či Srbsku: krajina by bola zamorená, zničená na tisícročia, obývateľná len s dramaticky zvýšeným zdravotným rizikom, teda prakticky neobývateľná.

Ako to, že to konzumentom mainstreamu nezaplo?

A teraz skúsme trochu rozmýšľať. Predstavme si, že sme ľudia s mainstreamovým názorom na politiku, vrátane vojny na Ukrajine. Predstavme si, že veríme tomu, čo hovoria veľké televízie kontrolované globalistami: že Západ Ukrajine iba nezištne pomáha v jej vlasteneckom boji, aby jedného dňa, keď odtiaľ vyženú ruské vojská, sa mohla demokratická a nezávislá Ukrajina rozvíjať v zdravej a čistej krajine smerom k prosperite. Predstavme si, že veríme všetkým týmto mainstreamovým klišé o Ukrajine.

A teraz si položme otázku: Ak ukrajinskému vedeniu a jej skvelým západným priateľom tak záleží na prosperujúcej a zdravej Ukrajine, ako je možné, že ju chcú na veky zamoriť, zničiť?

Čo by mala Ukrajina z toho, ak by aj vojnu vyhrala, ak by získala zamorenú krajinu? Veď to bude znamenať prehru pre všetkých, ktorí budú v tom regióne žiť počas najbližších tisícročí, bez ohľadu na to, ako táto vojna dopadne…

Kto je horší: dobyvateľ alebo jeho kvisling?

Za svoju krajinu vždy zodpovedajú jej predstavitelia. Platí to dokonca aj v prípade bábkového režimu – nie je ospravedlnením tváriť sa „ja za nič nemôžem, ja som iba bábka cudzincov“. Práve naopak: je najväčším hriechom takto klamať vlastný ľud, tváriť sa ako ich suverénny predstaviteľ a v skutočnosti byť vazalom cudziny. V tomto prípade je neospravedlniteľné a úplne šialené, ak vrcholný predstaviteľ údajne suverénnej krajiny je ochotný svoju krajinu zamoriť a urobiť neobyvateľnou, len aby vyhovel cudzincom. Čo iné by ešte lepšie mohlo naplniť definíciu vlastizrady?

Čo je to za vládcu, ktorý je ochotný takto zničiť vlastnú krajinu? A čo je to za režim, kde sa proti takémuto svinstvu nikto neozve? Zamyslime sa nad podstatou rozhodnutia, ktoré tí ľudia teraz majú urobiť: je lepšie krajinu zničiť, než aby – ak by sme brali ako maximálnu teoretickú alternatívu nepoužitia uránovej munície, že by v dôsledku toho Ukrajina prehrala vojnu – ostala vojensky neutrálna a povedzme že by sa dostala z geopolitickej sféry vplyvu Západu do sféry vplyvu Ruska, kam neodmysliteľne vždy patrila?

Je lepšie Ukrajinu zamoriť a urobiť z nej rádioaktívnu pustatinu, než aby sa opäť stala súčasťou ruského sveta, kam neodmysliteľne kultúrne, civilizačne, historicky, demograficky, jazykovo, skrátka všestranne prinajmenšom jej podstatná časť patrí? Kto v takejto situácii volí radšej skazu? Čo tým prezrádza o sebe, o svojich skutočných pohnútkach?

Len si predstavte, že by išlo o Slovensko!

Veď si len skúsme predstaviť aké by to bolo, keby sa to týkalo nás. Keby nás niekto chcel anektovať, napríklad Západ – vlastne nie, ten už nás anektoval – ale bránili by ste napríklad vy osobne svoju vlasť uránovou muníciou, ktorá by našu krajinu, našu krásnu slovenskú prírodu, naše hory, lesy, rieky, jazerá, mestá, dediny definitívne zamorila a na večné časy zneobyvateľnila? Radšej by ste zo Slovenska urobili vražedné rakovinové rádioaktívne peklo, len aby krajina nebola pod vplyvom jednej geopolitickej mocnosti, ale radšej tej druhej?

Ľudia, ktorí urobili takéto rozhodnutie, tým dali Ukrajincom, ale aj celému svetu absolútne jednoznačný signál, že ich cieľom nie je šťastie, zdravie, prosperita tam žijúceho obyvateľstvo, ale iba skaza. Prezradili tým, že sú nepriateľmi ľudí žijúcich na Ukrajine, či už sú to Ukrajinci, Rusi, či ktokoľvek iný.

Tu je možný iba jeden zmysluplný záver. A síce, že tu máme do činenia so sprisahaním nepriateľov a vlastizradcov, ktorí oklamali, podviedli obyvateľov Ukrajiny a neváhajú ju bez milosti zničiť, ak to môže pomôcť pri dosiahnutí ich cieľa. Alebo máte poruke nejaké iné logické vysvetlenie, prečo by Zelenského režim chcel vlastné územie zamoriť muníciou s ochudobneným uránom?

Čo je konečný cieľ? A kto je spolupáchateľ?

Aký cieľ títo ľudia sledujú? Čo myslíte? Nie je málo tých, ktorí si zrátali jedna plus jedna a majú jasno v tom, že tým cieľom je porážka a záhuba Ruska, zničenie ruského sveta – tým mysliac celý ruskojazyčný priestor, vrátane Ukrajiny ako jeho prirodzenej súčasti. Kto by s tým nesúhlasil, tomu môžeme odporúčať, aby si pozrel základné geopolitické doktríny USA, o ktorých sme aj na týchto stránkach už toľkokrát písali.

No ale teraz rozmýšľajme ďalej. Médiá pôsobiace na Slovensku (zámerne nepíšeme „slovenské médiá“ a vy viete prečo) a politická garnitúra aktuálne vládnuca na Slovensku, tí na túto tému ani nepípnu. Myslíte, že to je preto, že si jednoducho nestihli všimnúť, že Zelenský a jeho spolupáchatelia by neváhali z Ukrajiny urobiť rádioaktívne peklo, len aby sa zavďačili svojim pánom?

My si myslíme, že ich problém je inde. A síce, že ľudia, ktorí sa dostali k moci na Slovensku, sú so Zelenským na jednej lodi, a že by na jeho mieste konali rovnako. Navštevujú ho, zásobujú ho zbraňami, objímajú sa s ním, jeho režim velebia a my v redakcii súkromne nepochybujeme, že keby mali rádioaktívnu muníciu, aj tú by mu s radosťou dali. Sú súčasťou toho sprisahania. Sú nositeľmi tých istých hodnôt. A žiaľ, nie je celkom nelogická obava, že zrejme sú schopní aj robiť rovnaké veci.