Piják uvádza, že pravdepodobne budú touto štúdiou argumentovať viacerí, ktorí Ivermectinu nedôverujú. Podľa Pijáka je ale štúdia “vyslovený šmejd” a čuduje sa, že bola zverejnená v takom renomovanom časopise ako je JAMA.

Nedostatkov je podľa lekára hneď niekoľko.

“Hlavným nedostatkom bol nízky vek pacientov (median 37 rokov!) a nízky výskyt komorbidít a preto aj samotní autori upozorňujú, že výsledky môžu generalizovať len na tento typ populácie. Okrem toho, použité placebo sa u prvých 65 pacientov výrazne líšilo zápachom a chuťou od IVM. Okrem toho tam boli ďalšie metodologické chyby,” upozorňuje.

.

Dodáva, že sa nečuduje tomu, že sa snažia spochybniť účinok potenciálne účinnej a lacnej liečby, s nízkym výskytom nežiaducich účinkov, len preto, aby sa zdôraznila potreba očkovania, prípadne nových liekov, ktorých cena by bola podstatne vyššia ako je cena Ivermectinu.

“Veľké pochybnosti vyvolávajú aj sponzori tejto štúdie ako sú farmaceutické spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výrobe vakcín a drahých antivirotík, ako je napr. Remdesivir, ako sú Sanofi Pasteur, GlaxoSmithKline, Janssen , Merck Sharp & Dohme a Gilead,” uzatvára.

Používanie Ivermectinu u pacientov s Covid-19 je v poslednom období veľkou témou. Lekári, ktorí sú proti hovoria o tom, že neexistujú dostatočné dôkazy o účinnosti lieku, doterajšie štúdie považujú za nekvalitné a nedostatočné. Aj napriek tomu dostal liek na Slovensku výnimku.

Lekári, ktorí ho používajú v kombinácii s vitamínmi a ďalšími liekmi zaznamenávajú zatiaľ dobré výsledky. Ivermectin svojim pacientom podáva napríklad doc. MUDr. Pavol Török CSc. Hovorí, že čím skôr sa Ivermectin podá pacientovi, tým lepšie. Ideálne je podávať ho už pri prvých príznakoch spolu s C a D vitamínmi, prípadne s antibiotikami, zinkom, aspirínom, selénom. Liečba je ale na zvážení lekára. (viac v článku)

Názor českého lekára

Brnenský primár Michal Rezek, ktorý má v Česku najväčšie skúsenosti s liečbou covidu-19 ivermektínom, poskytol svoje stanovisko k štúdii pre Právo.

Štúdia podľa jeho slov nedokazuje nič o účinnosti lieku, pretože to bola zjednodušene liečba mladých neobéznych zdravých ľudí, ktorým v čase začatia liečby prakticky nič nebolo.

“Po začatí liečby malo horúčku len necelých 10 percent pacientov a zhoršenie ťažkostí nastalo len u 2 percent pacientov. U takej populácie (476 účastníkov štúdie s miernym priebehom) sa dá len veľmi ťažko hodnotiť efektivita nejakého lieku, takže najpriaznivejšie je, že nikto na študijnej liečbe nezomrel, a pritom užívali relatívne vysokú dávku lieku, ktorá je dnes doporučovaná hospitalizovaným pacientom. Takže za mňa možno použiť ako dobrý argument pre uvoľnenie do ambulantnej starostlivosti.”

Podľa primára, by ľudia z vedeckého či medicínskeho prostredia by ale mali byť schopní ju interpretovať správne.

“Teda by mali byť schopní identifikovať, že v tom závere práve chýba ten dôležitý fakt, že na takejto skupine pacientov je prakticky nemožné preukázať nejaký pozitívny účinok. A potom už možno len špekulovať, či si len tú štúdiu neprečítali podrobne a alebo sa im hodí ten záver takto napísaný a chcú tak podporiť nejaké svoje negatívne stanovisko. Rovnako tak je zaujímavé, že je štúdia s tak zavádzajúcim záverom zverejnená v takom časopise.”

.