Petíciu proti spaľovni v Slovnafte odovzdali ministerstvu, podpísalo ju vyše 18-tisíc ľudí

Iniciátori petície namietajú proti umiestneniu projektu, jeho možným dosahom na životné prostredie a zdravie obyvateľov, ako aj proti tomu, že v Bratislave by pribudla už druhá spaľovňa odpadov. Tvrdia tiež, že Bratislava a jej okolie už majú dostatočné kapacity na energetické zhodnocovanie nerecyklovateľného komunálneho odpadu.

Voči zámeru sa podľa nich postavili viaceré samosprávy vrátane Bratislavy, viacerých mestských častí a obcí v okolí hlavného mesta. Ďalšie samosprávy podľa iniciátorov pripravujú podobné uznesenia.

Odporcovia projektu upozorňujú, že plánované zariadenie má vzniknúť v areáli rafinérie a na území Žitného ostrova. Takéto umiestnenie považujú za problematické z environmentálneho aj bezpečnostného hľadiska. Zároveň tvrdia, že Bratislava a jej okolie už majú dostatočné kapacity na energetické zhodnocovanie nerecyklovateľného komunálneho odpadu a nová spaľovňa preto nie je potrebná. Časť environmentálnych organizácií zároveň argumentuje tým, že rozširovanie kapacít na spaľovanie odpadu môže oslabiť tlak na predchádzanie vzniku odpadu, triedenie a recykláciu. Upozorňujú na cieľ zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu na 65 % do roku 2035. Pripomínajú, že po spaľovaní zostáva približne 30 % odpadu vo forme popolčeka a škvary, ktoré je potrebné ďalej skládkovať.

Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii uviedlo, že proces posudzovania zámeru prebieha od roku 2023 a verejnosť mala podľa rezortu počas konania dostatok priestoru na uplatnenie pripomienok. Zároveň pripomenulo, že po zásahu vicepremiéra a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa parametre projektu oproti pôvodnému návrhu znížili o 100-tisíc ton odpadu ročne. Rezort zároveň argumentuje potrebou zabezpečiť kapacity na nakladanie s odpadom pre priemysel, najmä automobilový sektor, ktorý túto požiadavku podľa ministerstva otvoril aj na rokovaní vlády venovanom tomuto odvetviu. Aktuálnu iniciatívu po uzavretí pripomienkových lehôt ministerstvo nepovažuje za súčasť riadneho procesu posudzovania.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa iniciátorov trvá viac ako dva roky. Počas neho podľa nich zazneli aj odborné výhrady k predloženej dokumentácii a posudkom. Ministerstvo životného prostredia má k zámeru vydať záverečné stanovisko v ďalšom kroku procesu.