„Alergény, ktoré sú významné pre pacienta, sú skôr také nenápadnejšie rastliny. Pestré kvety alebo napríklad ovocné stromy, tie sa prakticky ako alergén neuplatňujú,“ povedal Hochmuth. Vysvetlil tiež, že prenos alergénu nastáva buď hmyzom, alebo vetrom.

Doplnil, že každý strom ako jednotlivec má svoje špecifické obdobie, keď peľ uvoľňuje. „To trvá odhadom štyri až šesť týždňov, niekedy aj menej,“ podotkol s tým, že samotný druh peľu sa môže v jednotlivom regióne vyskytovať dlhšie, dva mesiace a viac, z dôvodu lokálneho výskytu, ale aj diaľkového transportu peľu.

Rastliny, ktoré sú hmyzom opeľované, majú lepkavý peľ, ktorý, keď sa uvoľní z kvetov, klesá k zemi a sedimentuje.

„Peľ, ktorý pochádza z drevín – napríklad z čeľadí brezovité, buky či liesky – je ľahký a vznášavý. Keď sú vhodné meteorologické podmienky, neklesá k zemi, ale môže stúpať. V závislosti od počasia tak môžeme mať rovnakú koncentráciu peľu pri zemi aj vo výške desiateho poschodia,“ ozrejmil Hochmuth.

Odborník vysvetlil, že medzi mnohými rastlinami existuje tzv. skrížená precitlivenosť. „To znamená, že pri testovaní nemusíme testovať celý herbár. Preto keď testujeme, zvyčajne vyšetrujeme len hlavných zástupcov,“ podotkol lekár. Ozrejmil, že napríklad v čeľadi lieskovitých alebo brezovitých sa nachádza viacero rastlín, ktoré sú si alergénovo podobné. Ako dodal, hoci nie sú všetky príbuzné – napríklad jaseň patrí do čeľade olivovitých – medzi týmito rastlinami býva skrížená, teda spoločná precitlivenosť.

Alergológ priblížil, že pomaly nastupuje letné obdobie, keď v ovzduší dominujú pele tráv. „Na Slovensku rastie viac ako 200 druhov tráv,“ objasnil. Na konci leta a na jeseň potom podľa odborníka prichádzajú buriny, najvýznamnejšou je domáca burina Artemisia vulgaris – palina obyčajná. Hochmuth dodal, že už viac ako dve dekády na Slovensku dominuje aj burina s názvom ambrózia.

„Je trošku teplomilnejšia, no práve tie klimatické zmeny, ktoré sú, ju dostali do situácie, že sa stáva dominantným alergénom aj na Slovensku. Máme ňou pokryté prakticky celé územie,“ konštatoval.

Ozrejmil, že ďalšou skupinou vzdušných inhalačných alergénov sú aj plesne. Ako dodal, vyskytujú sa najmä vo vlhkom prostredí, na dreve či v pôde. Rozmnožujú sa spórami, čo sú drobné častice podobné peľovým zrnkám, ale približne desaťkrát menšie. Ich sezóna je zväčša na jeseň. „Na Slovensku funguje monitoring peľu a spór plesní, ktorý má už viac než 30-ročnú históriu. Z týchto meraní vieme, že množstvo plesňových spór vo vzduchu môže byť až desaťnásobne vyššie ako množstvo peľových zŕn – čo však neznačí, že sú desaťkrát dôležitejšie,“ poznamenal.