Obnovenie vojny v Gaze charakterizuje v týchto hodinách vysoký počet zabitých maloletých. Prinášame vybrané časti rozhovoru s vikárom Kustódie Svätej zeme, pátrom Ibrahimom Faltasom OFM, ktorý sa od začiatku vojny angažuje v podpore a poskytovaní útočiska deťom z Gazy.

Páter Ibrahim, v žiadnej inej vojne nebolo zabité také vysoké percento detí. Môžete vysvetliť prečo?

Myslím si, že do veľkej miery je to preto, že rodiny v Gaze sú početné, obyvateľstvo Gazy je veľmi mladé.  Ale hoci je pre mňa ťažké rekonštruovať prečo, dobre poznám bolesť rodičov v Gaze, ktorí prišli o dieťa a mnohokrát aj o viac ako jedno. Zabíjanie nevinných a bezúhonných detí, ktoré nie sú schopné ublížiť, je škvrna, ktorú ľudstvo nebude môcť vymazať zo svojich dejín. Počty malých detí zabitých v Gaze sú ohromujúce a pomyslenie na stopy, ktoré si mnohé z tamojších detí ponesú na svojom tele, srdci a mysli po celý život, spôsobuje obrovskú bolesť. Vo vašich médiách sa menej hovorí o náraste bojov na Západnom brehu Jordánu, kde stúpol počet mŕtvych, zranených a zajatých. Medzi obeťami i zranenými je aj v tejto časti Palestíny veľa detí.

Čísla, ktoré predložilo palestínske ministerstvo zdravotníctva, sú ohromujúce: od začiatku vojny bolo zabitých 15 613 maloletých a 33 900 bolo zranených.  Len dojčiat bolo zabitých 876 a 4 110 obetí bolo mladších ako päť rokov.  Nie sú k dispozícii údaje o počte osirelých detí a maloletých. Máte o tom nejaké informácie? Koľko je predpokladaných sirôt? A kto sa o ne teraz stará?

Odhady hovoria o približne 20 000 osirelých deťoch. Tieto čísla sú vysoké a, žiaľ, môžu ešte stúpnuť, pretože nie je známe, koľko tiel je pochovaných v troskách. Hovoria mi, že staršie deti sa často starajú o mladších súrodencov tak, že preberajú zodpovednosť dospelého. Drámou tejto vojny je najmä to, že je nemožné pomôcť, pretože okrem toho, že sa sem nedostane humanitárna pomoc, do Gazy sa dostalo len niekoľko dobrovoľníkov, a to na krátky čas. Je veľmi smutné byť bezbranný a bezmocný len pár kilometrov od seba.

Na jar minulého roka ste spolu s talianskou vládou zorganizovali prijatie viac ako 200 zranených alebo chorých detí z Gazy do talianskych nemocníc, ktoré sa vám podarilo dostať von cez Egypt. Myslíte si, že sa niečo podobné môže zopakovať?

Od konca januára 2024 prijali mnohé talianske nemocnice viac ako 200 detí. Dokonca v posledných týždňoch sa vďaka prímeriu dostali do Talianska cez Egypt ďalšie deti z Gazy. (…) Talianska vláda aktivovala všetky možné diplomatické kanály na dosiahnutie cieľa. Nikdy sa neunavím ďakovať štedrosti talianskeho ľudu. Viem, že aj iné európske krajiny prijali choré deti z Gazy, a dúfam, že tak urobia aj ďalšie: zoznam detí, ktoré potrebujú liečbu, je veľmi dlhý, avšak nie je ľahké dostať ich von. Prímerie a snáď aj koniec vojny môžu zachrániť životy detí, ktoré sú už tak poznačené a zasiahnuté.

V súvislosti s témou detí ste sa viackrát stretli s pápežom Františkom. Čo vám pápež v tejto súvislosti navrhol?

So Svätým Otcom som sa stretol 3. februára, desať dní pred jeho prijatím do nemocnice Gemelli. Pápež František spojil mnohé osobnosti a inštitúcie z celého sveta na samite o deťoch s veľmi príznačným názvom: „Milujme a chráňme ich“. Po skončení samitu sa Svätý Otec stretol s deťmi prijatými v Taliansku z vojnových oblastí. Deti z Gazy mi povedali, že sa stretli s milujúcim starým otcom, ktorý na ne hľadel dobrými očami. Počas dvanástich rokov jeho pontifikátu som sa s pápežom Františkom stretol mnohokrát a v poslednom čase som mal často príležitosť s ním hovoriť. Zakaždým sa ma pýtal na situáciu vo Svätej zemi, na život ľudí a najmä tých najmenších. Svätému Otcovi veľmi záleží na budúcich generáciách, svoj záujem o rast a rozvoj detí vyjadruje s víziou brániaceho, bdelého a spravodlivého otca. Pápež František ma vždy povzbudzoval v projektoch v prospech detí, najmä v tých, ktoré sa týkali výchovy k mieru.

Od obnovenia vojny minulý utorok je počet zabitých detí obrovský. Len počas prvej noci ich bolo 130. Aké správy prichádzajú z Gazy?

Žiaľ, toto číslo už stúplo, a ak sa zbrane nezastavia, je to číslo, ktoré bude ďalej stúpať. Z Gazy dostávam správy, ktoré nie sú veľmi upokojujúce. Obnovenie vojny bolo veľmi násilné a náhle. Toto je dôležité obdobie vo Svätej zemi: pre moslimov je to mesiac Ramadán, pre kresťanov je to Pôstne obdobie. Je to čas, keď ľudia navzájom rešpektujú obrady, liturgie a tradície. Správy o smrti a ničení v týchto dňoch sa zdajú byť ešte srdcervúcejšie a smrť nevinných ľudí je vždy hlboko bolestivá.

Ľudia majú veľký súcit s osudom týchto detí. Čo môžeme urobiť tu v Európe, aby sme podporili cennú prácu, ktorú robíte vy a vám podobní v Palestíne?

Svet cíti súcit a nehu k deťom, cíti zodpovednosť za zabezpečenie ich práv, ich budúcnosti, ich životných potrieb. Je veľmi zarážajúce, že tento pocit nezdieľajú tí, ktorí naopak spôsobujú smrť a utrpenie detí. Som vikárom Kustódie Svätej zeme, ktorá už viac ako 800 rokov stráži sväté miesta a živé kamene, ktoré ich obývajú. Kustódia poskytuje prácu, vzdelanie, bývanie, podporu v mnohých potrebách. V posledných rokoch čelíme väčším ťažkostiam kvôli vojne, neustálemu napätiu, pandémii. Naše diela podporuje Prozreteľnosť a dobrodinci, ktorí nám pomáhajú byť v službe deťom a Svätej zemi. Dúfam, že zbierka pre Svätú zem na Veľký piatok bude tento rok ešte štedrejšia ako v minulosti. Veríme predovšetkým v modlitby všetkých, aby sa vzácny dar pokoja čoskoro dostal k deťom na celom svete. Nech sväté betlehemské Dieťa chráni deti, podporuje ich a stráži ich úsmevy!

Roberto Cetera, Zuzana Klimanová

Článok pôvodne vyšiel na portáli Vaticannews.