Pre františkánskeho kazateľa Pápežského domu bolo takmer prirodzené, že v roku, keď si pripomíname osemsté výročie smrti svätého Františka, bude „chudáčik z Assisi“ stáť v centre jeho pôstnych kázní.

Oddnes, od piatku 6. marca, a potom každý piatok až do 27. marca, pred začiatkom Svätého týždňa, ponúkne páter Roberto Pasolini pápežovi a Rímskej kúrii svoje meditácie, v ktorých predstaví svätého z Assisi „ako konkrétnu cestu obrátenia a evanjeliového života“. „Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením“ (2 Kor 5,17). Obrátenie k evanjeliu podľa svätého Františka bude ústrednou líniou týchto úvah, rozvinutou v témach slobody, nádeje, misie a bratstva. Všetko s pohľadom upretým na súčasnosť poznačenú konfliktmi a násilím – aj slovným. Ako zdôrazňuje páter Pasolini, evanjelium je úzko spojené s konkrétnym životom a jeho napätiami: len „abstraktná predstava“ kresťanstva ako čistej teórie či ideálu ich môže od seba oddeliť.

Páter Roberto, akú tému budete rozvíjať v pôstnych meditáciách? A prečo práve túto?

Téma kázní je v podstate vždy tá istá: Pán Ježiš Kristus, ohlasovanie jeho Paschy a milosť nového života v ňom skrze dar Ducha. Podľa okolností sa však táto jediná téma vyjadruje rôznymi spôsobmi.

Tento rok, keď si pripomíname osemsto rokov od smrti svätého Františka a zároveň slávime jubilejný rok, ktorý Svätý Otec vyhlásil pri tejto príležitosti, bola pre františkánskeho apoštolského kazateľa voľba takmer prirodzená: ponúknuť „chudáčika z Assisi“ ako konkrétnu cestu obrátenia a evanjeliového života.

Len pred niekoľkými mesiacmi sa skončilo Jubileum nádeje. Nádej však dnes skúšajú vojny, napätia a strach. Ako prežívať pôstny čas uprostred toho všetkého?

Kresťanská nádej nesie znak kríža: je zároveň žiarivá aj krehká. Boh sa rozhodol riadiť svet láskou a rešpektovať našu slobodu. Vzal vážne tajomstvo zla a násilia, ale rozhodol sa mu čeliť iba silou dobra.

Preto sú cesty pokoja pomalé: závisia od sŕdc a myslí, ktoré sú ochotné prijať logiku kríža a s pokornou odvahou ju žiť uprostred konfliktov.

Semeno novej civilizácie – civilizácie bratstva – však už bolo zasiate. Božie kráľovstvo „na celom svete prináša ovocie a rastie“. Problém je v tom, že hluk vojen často prehluší tichý rast dobra. Ťažko veríme, že pokorná sila lásky napokon prinesie trvalé ovocie spravodlivosti a pokoja.

Nájde si aktuálne dianie miesto aj vo vašich meditáciách?

Nie priamo. Nemyslím si, že je to v tejto situácii moja úloha.

Len abstraktné chápanie viery si však môže predstaviť, že medzi evanjeliom a konkrétnym životom existuje oddelenie. Často si myslíme, že na jednej strane stoja kresťanské hodnoty a na druhej realita so svojimi napätiami.

Je to znak kresťanstva zredukovaného na teóriu alebo na nedosiahnuteľný ideál. Keď sa nás však evanjelium naozaj dotkne, okamžite mení náš spôsob života. A keď sa meníme my, mení sa aj svet: stávame sa schopnejšími milovať, vytvárať spravodlivosť a rozširovať bratstvo, jednoducho tým, že necháme v sebe pôsobiť Ducha, ktorý nás pripodobňuje Kristovi.

Okrem vojenského násilia dnes pozorujeme aj násilie v slovách. Pápež vyzýva postiť sa od slov, ktoré zraňujú. Aké slová by sme mali v tomto čase používať?

Nemyslím si, že jazykové odzbrojenie možno zredukovať na zoznam slov, ktoré treba používať alebo ktorým sa treba vyhýbať. Taký zoznam by bolo treba neustále aktualizovať.

Násilie nevyvolávajú len slová, ale aj tón a úmysel. Sme násilní, keď hovoríme bez toho, aby sme počúvali. Keď si myslíme, že druhého poznáme bez toho, aby sme pochopili jeho dôvody. Keď hovoríme len preto, aby sme presadili seba. Keď starostlivo nevyberáme slová primerané situácii.

Riskujeme, že zraníme aj vtedy, keď hovoríme z pozície autority alebo výsady a neuvedomujeme si vplyv, ktorý naše slová majú. Jazykové odzbrojenie sa rodí z jednoduchej otázky: sme ochotní podstúpiť námahu dialógu a budovať vzťahy založené na úcte a rovnosti?

Obrátenie k evanjeliu podľa svätého Františka bude hlavnou líniou vašich úvah. Aké posolstvo prináša jeho postava dnešnému svetu?

Svätý František je aktuálny, pretože jasným a radikálnym spôsobom pripomína, že Boh je živý a môže prebývať v našom živote, ak mu otvoríme priestor.

V čase, keď sa kresťanstvo niekedy redukuje na morálne úsilie alebo etickú dôslednosť, jeho skúsenosť nás vracia k podstate: k evanjeliu ako k živému slovu, ktoré treba počúvať a žiť v slobode.

František hovorí k srdcu každého, pretože zachytil najhlbšie túžby človeka: spoznať sa navzájom ako bratia a sestry, pozerať na stvorenstvo s vďačnosťou a budovať spravodlivejšie a pokojnejšie spolužitie.

Jeho aktuálnosť nezávisí od osláv, ale od schopnosti ukázať, že život zmierený s Bohom sa okamžite stáva ľudskejším, jednoduchším a bratskejším.

Salvatore Cernuzio – VaticanNews

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk