Bratislava 23. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Článok Leonida Maslovského na webovom portáli ruskej armádnej televízie Zvezda, podľa ktorého v roku 1968 sovietske vojská zachránili Československo pred Západom plánovaným štátnym prevratom, je iniciatívou jednotlivca a nemal by ovplyvňovať slovensko–ruské vzťahy. „Tento článok netreba preceňovať, podľa mňa je to taký „výkrik do tmy“. Interpretácia použitá autorom je naozaj scestná a podľa mňa si aj v Rusku uvedomujú, že k takejto interpretácii sa nedá vrátiť,“ povedal v diskusii na TABLET.TV prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Jaroslav Paška

Článok zverejnený v čase návštevy českého prezidenta Miloša Zemana v Rusku ostro kritizovala česká aj slovenská strana. Český prezident sa voči nemu ohradil aj v rozhovore s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom. Ten sa od článku dištancoval a označil ho za osobné stanovisko autora, ktoré nie je totožné s názorom ruskej vlády.

„Vidíme, že v ruskej armádnej televízii ešte prežívajú brontosauri, ktorí nezaregistrovali pohyb vo svete. Nakoniec, neboli to ruské vojská, ale vojská Varšavskej zmluvy a v jej rámci sovietske, ktoré sem prišli. Ja už by som to príliš s Ruskom nespájal. Ale je možné, že nejaký bývalý vojenský funkcionár to takto prežíval, takto to vníma a má to takto zapísané vo svojom podvedomí. Ale nemalo by to ovplyvňovať naše vzťahy so súčasným Ruskom,“ reagoval v TABLET.TV Paška.

Ruský portál napokon pôvodný článok stiahol a nahradil ho novým, podľa ktorého bola invázia v roku 1968 „nezmyselná“.

„Mohli by sme v minulosti hľadať problémové body aj s južnými či severnými susedmi, keby sme chceli. Ale naším záujmom je pozerať sa dopredu,“ uviedol Paška. V záujme Slovenska ako tranzitnej stredoeurópskej krajiny je podľa neho oživenie obchodu Európy s Ruskom a Áziou. Ten podľa neho brzdia okrem iného aj recipročné sankcie medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskou federáciou.

V tejto súvislosti Paška pripomenul, že pretrvávanie sankcií nijako nezabránilo Nemecku stavať plynovod Nord Stream 2, ktorý umožní prepravovať ruský plyn do Európy tak, aby trasa obišla Ukrajinu a tá už nemohla profitovať z tranzitu.

„Slovenská národná strana vidí svoju politiku tak, že je treba mať dobré vzťahy v prvom rade so susedmi z najbližšieho okolia. Ak nemáme konflikty, vieme spolupracovať na tom, aby sme rozvíjali región. To platí o V4, Rakúsku, ale aj Ukrajine. A potom by sme sa mali snažiť, aby sme mali dobré vzťahy smerom na sever, juh, východ, aj západ. Sme v strede Európy, môžeme profitovať z toho, že budeme serióznym partnerom pre všetkých, ktorí cez nás potrebujú prevážať tovar alebo digitálne dáta,“ povedal Paška.

„V budúcom roku máme príležitosť usporiadať na Slovensku stretnutie predsedov parlamentov, čo môže napomôcť k búraniu prekážok v obchode medzi Áziou a Európou,“ upozornil.

Paška odmietol kritiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD), podľa ktorého prezident Andrej Kiska a predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) neprekonzultovali svoje prejavy s rezortom diplomacie. „S prezidentom bol na pracovnej ceste jeden jeho štátny tajomník a s predsedom Národnej rady druhý. Poznali texty vystúpení prezidenta aj predsedu NR SR,“ tvrdí Paška, podľa ktorého Lajčák, aktuálne pôsobiaci ako predseda Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, nie je dostatočne informovaný.

Paška sa nestotožňuje s názorom analytika Eduarda Chmelára, podľa ktorého bol prezidentov prejav v Štrasburgu zbytočne protiruský, ale ani s tvrdeniami opozičných europoslancov, ktorí zasa považovali prejav Danka v ruskej Štátnej dume za príliš proruský.

„Prezident sa v Štrasburgu orientoval predovšetkým na vyjadrenie vzťahu k Európskej únii a popritom spomenul aj Ruskú federáciu ako jeden z problémov, ktorý je všeobecne známy. Krym dnes reálne ovláda ruská administratíva, pričom rovnako ako v prípade Kosova nedošlo k tejto zmene správy legitímne a v súlade s medzinárodným právom. Ostáva tu otvorený problém. Ak sa o ňom zmienil prezident v Štrasburgu a predseda Národnej rady ho príliš nezdôraznil v ruskej Dume, je to súčasťou diplomatického prístupu,“ tvrdí Paška, podľa ktorého sa Danko v Rusku snažil komunikovať v prvom rade témy, ktoré oba štáty spájajú.

„Predseda NR SR povedal, že máme rozdielne názory na niektoré otázky, ale to neznamená, že by sme sa nemali vedieť rozprávať o veciach, ktoré potrebujeme spoločne riešiť. A jednou z nich je otázka hospodárskej spolupráce,“ podčiarkol.

„Obidve tie vystúpenia zodpovedali tomu, kde boli prednesené, a obidvaja štátnici sa snažili využiť priestor na to, aby čo najlepšie odprezentovali pozíciu Slovenska,“ tvrdí Paška.

Slovensko bolo podľa neho organizačne aj technicky dobre pripravené na to, aby mohlo po brexite získať do Bratislavy Európsku agentúru pre lieky (EMA). Za skutočnosť, že sa napokon z Londýna presťahuje do Amsterdamu, podľa neho nemôže rezort zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD), ktorý ponuku pripravoval, ale možno mohol viac spraviť rezort diplomacie. Výber totiž podľa Pašku neprebiehal férovým spôsobom.

„Podľa môjho názoru je to predovšetkým biznis. A ukazuje sa, že štáty západnej Európy akýkoľvek biznis, ktorý by bol výnosný, do východnej Európy pustiť nechcú. Je to veľmi zlý signál a štáty východnej Európy, členovia Európskej únie, by mali na túto skutočnosť reagovať konkrétnymi krokmi,“ tvrdí Paška. Ak dochádza k premiestneniu dvoch významných agentúr, minimálne jedna mala podľa neho skončiť vo východnej Európe, aby bolo zachované paritné geografické rozloženie.

S argumentom, podľa ktorého do Bratislavy odmietali ísť súčasní zamestnanci agentúry, Paška nesúhlasí. „Aj keď poslanci Európskeho parlamentu oprávnene protestujú proti tomu, aby pracovali v Bruseli, ale na hlasovania chodili do Štrasburgu, lebo to je veľmi drahý biznis, EÚ na tom trvá. A pracovníci iných agentúr musia chodiť na Krétu alebo na Maltu a musia cestovať na tieto pracoviská hoci aj z Islandu. Táto argumentácia je úplne smiešna,“ povedal.

Podľa Pašku je potrebné vyhodnotiť, prečo sa pri výbere neuplatnili príslušné pravidlá. „Európska únia má zadefinovaný aj geografický princíp, tieto pracoviská by mali prednostne dostávať členské štáty, ktoré žiadnu agentúru nemajú. Toto kritérium sa neuplatnilo. Bolo potrebné jednoznačne povedať, že do súťaže sa nemôžu zapojiť štáty, ktoré už majú jednu, dve či tri agentúry,“ zdôraznil.

Reformu Európskej únie (EÚ), avizovanú po britskom referende, aktuálne pribrzdil nemecký volebný pat. Ak sa však časom rozbehne, Paška dúfa, že nie cestou načrtnutou francúzskym prezidentom Emanuelom Macronom.

„Úprimne si želám, aby sme k formulácii spôsobov komunikácie v EÚ pristúpili pragmaticky. Aby sme vyhodnotili, čo funguje dobre a nepotrebuje zmeny. Pozrel by som sa na to, kde EÚ prináša občanom Únie profity a bonusy, čo občania oceňujú, a pozastavil tie aktivity, ktoré väčšina európskej verejnosti odmieta, teda napríklad centralizáciu rozhodovacích kompetencií do Bruselu,“ povedal.

„Obávam sa, že trend, ktorý chce nasadiť prezident Macron, nesmeruje k tomu, aby sa podmienky súžitia v EÚ zlepšovali. Chce centralizovať moc, aby o živote národov rozhodovali európske inštitúcie. Táto cesta podľa mňa nie je dobrá. Hľadal by som skôr ekonomickú spoluprácu, zaujímavým riešením je aj vytvorenie spoločného digitálneho priestoru, možnosť cestovania za prácou… Ale ak už chce EÚ vnucovať napríklad spoločnú zahraničnú politiku, tu už vidím problém,“ uzavrel Paška.