Nové znenie odobrilo v máji aj valné zhromaždenie Talianskej biskupskej konferencie (CEI). Pozmenená verzia Otčenáša sa objaví v treťom talianskom vydaní Rímskeho misálu, liturgickej knihy, ktorá obsahuje sprievodné texty pre omše v rímskokatolíckej cirkvi.

O prekladoch Rímskeho misálu však rozhodujú biskupské konferencie v jednotlivých krajinách a aktuálne rozhodnutie pápeža Františka nie je pre nich záväzné. Môžu sa ním však inšpirovať.

Led not into temptation: pope approves change to Lord’s Prayer https://t.co/ZlNLNPIP7U

.

— Guardian World (@guardianworld) 6. júna 2019

K pripravovaným zmenám v modlitbe Otčenáš sa ešte v decembri 2017 vyjadril hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Vysvetlil, že “zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné – kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo „uviesť“ vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.”

Konferencia biskupov v tom čase vysvetlila aj podrobnejšie súvislosti o kontexte prekladania slov «neuveď nás do pokušenia » do rozličných jazykov:

1. Rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: „no nos dejes caer en tentación“ – „nenechaj nás padnúť do pokušenia“. Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy – najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova „indurre“ – od „uviesť“ smerom k „nútiť“. Modliť sa, aby nás Boh „nenútil do pokušenia“ – to nesedí.

2. Čo sa týka zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal „ne nous soumets pas à la tentation“. Sloveso „soumettre“, ktoré možno chápať aj ako „podrobiť“, tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske „indurre“: Boh predsa nie je príčinou pokušenia.

Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: „et ne nous laisse pas entrer en tentation“ – „nenechaj nás vojsť do pokušenia“. (Dalo by sa ešte poznamenať, že ani táto podoba Francúzov neuspokojila: ozývali sa ďalšie hlasy, ktoré navrhovali nahradiť slovo „tentation“ – „pokušenie“ slovom „épreuve“ – „skúška“.)

3. Slovenčina sa radí k jazykom, ktoré si pri prekladaní gréckeho „eisenegkés“ zvolili slovo „uviesť“: anglicky – „lead us not into temptation“; nemecky – „führe uns nicht in Versuchung“; poľsky – „nie wódź nas na pokuszenie“; rusky – „не введи нас во искушение“.

Od uvedeného stanoviska biskupov už prešiel rok a pol. Zmenil sa ich postoj? Uvažuje Konferencia biskupov Slovenska v blízkej budúcnosti o zmene v modlitbe Otčenáš? Na našu otázku dal opätovne jasnú odpoveď hovorca Martin Kramara: “Nie, v najbližšej budúcnosti sa o tom neuvažuje.”

Postoj konzervatívnych politikov

Ľudia vnímajú z rôznych dôvodom zmenu pápeža v modlitbe Otčenáš odlišne. Niektorí sú kritickí, iní prijali jeho stanovisko a hovoria o správnom kroku.

Anna Belousovová na sociálnej sieti uviedla: “Pred rokmi Vatikán zmenil Verím v Boha. Pôvodne bolo: …v svätú cirkev všeobecnú. Teraz Vatikán mení modlitbu, ktorú učil Kristus.”

“Aj v staroslovienčine je: …nevedi nás vo iskušenije… Meniť základnú modlitbu… Najskôr som si myslela, že je to fake news. Pýcha predchádza pád!”  dodala.

Odlišný názor má Peter Molda zo strany Kresťanská demokracia – život a prosperita. “Verzia Otče náš ako ju poznáme sa nemenila 2000 rokov, ak túto zmenu pápež František uskutočnil, určite tým nechcel povedať, že 2000 rokov sa všetci svätci, pápeži, cirkevní otcovia a veriaci ľud modlili zlú verziu modlitby,” uviedol.

“Teologicky človeka pokúša diabol a Boh mu stanovuje hranice. Takto to hovorí aj prípad o skúšaní Jóba. Nová verzia Otče náš z tohto aspektu nič teologicky nemení. Človek prosí, aby obstál v skúške. Pápež Benedikt XVI. však zdôraznil, že pôvodná verzia je teologicky rovnako správna,” dodal.

“Pápež František je duchovná autorita cirkvi a je rešpektovanou osobou aj mimo katolíckeho fóra. Jeho rozhodnutiam dôverujem a rešpektujem aj toto rozhodnutie, ktoré výstižne odôvodnil a schválila ho aj talianska biskupská konferencia,” ozrejmil svoje stanovisko Eduard Heger (OĽaNO).

“Pápeža Františka si ctím a uznávam ho ako výborného reprezentanta Katolíckej cirkvi v tejto dobe. Aj keď v niektorých svojich spontánnych prejavoch alebo tlačových konferenciách, povie niečo, čo súvisí s jeho juhoamerickou skúsenosťou a nie celkom s katolíckou tradíciou, predsa z jeho prejavov, kázni a statusov na twitteri vidno, že je to správny muž, v správnom čase, na správnom mieste,” uviedol Jozef Mikloško z KDH.

“Tému pokušenia v Otčenáši spomenul pápež 1.5.2019, keď povedal, že ‘Boh nikoho nepokúša (Jak.1,13), nekladie na svoje deti nástrahy, nie je policajt, ktorý nás chce nachytať.’ Boh nás skúša, ale nepokúša, pokúša nás Satan. Ježišov verejný život začal pokúšaním na púšti, ale po trojnásobnom odmietnutí ho ‘Diabol opustil’,” dodal.

Mikloško tiež pripomenul, že Boh dopustí na ľudí skúšky – chorobu, nezdar, smrť…, aby sme sa v nich osvedčili a posilnili. Exemplárnym príkladom je historka Abraháma a jeho syna Izáka, za zvládnutie ktorej bol Abrahám vysoko ocenený.

“Maltský exorcista Elias Vella pred rokmi napísal (Let na orlích krídlach, Per Immaculatum, 2016): ‘Boh nikoho neuvedie do pokušenia. Vždy to robí Zlý, aby sme Boha neposlúchali… Nedovolí Zlému, aby nás oklamal a pokúšal nad naše sily’,” vysvetlil.

Pred každou omšou katolíci vyznávajú  a ľutujú svoje hriechy, ktoré vznikli pokušením Satana „myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého“. Mikloško upozorňuje aj na hriech „nechápania súvislostí“, čo je skôr otázkou čistého srdca a vzdelania človeka.

.

“Pápežov návrh nevyvolá v Cirkvi iba súhlas. Nebolo to prvý, ani poslednýkrát. Pápež si je toho vedomý, napriek tomu hovorí svoje názory, zdôvodňuje ich a vyzýva ľudí k vyjadreniam,” vysvetlil.

“Na Vigíliu a na slávnostnú omšu na Svätého Ducha tento víkend som vo Vatikáne zažil pápeža Františka zblízka. Vďaka Bohu, že aj vo svojich 82 rokoch rozdáva ľuďom radosť, nádej a silu,” dodal na záver Mikloško.

Gabriela Smreková