Pápež Lev XIV. vyzdvihol svätého Jozefa ako vzor prítomnosti a ochrany

Ako vysvetlil Svätý Otec, „kresťanské povolanie je zamerané na vytváranie spoločenstva medzi ľuďmi a spoločenstvo sa rodí zo schopnosti prijímať druhých, načúvať im, ponúkať im pohostinnosť a pomoc.“ „V centre každého autentického prijatia je vzťah, ktorý vzniká z milosti stretnutia.“

Tento ročník podujatia Katedry prijímania je venovaný mladým, pripomenul Petrov nástupca, pričom vysvetlil:

„Prijímať mladých ľudí znamená predovšetkým načúvať ich hlasu, hľadieť im do očí a uznať, že v ich životoch a jazykoch Duch naďalej pôsobí a navrhuje nám obnovené cesty prítomnosti a ochrany.“

Slová „prítomnosť“ a „ochrana“ stáli v centre pápežovho príhovoru. Ako vysvetlil Lev XIV., „byť prítomný v životoch druhých znamená deliť sa o čas, skúsenosti, významy a ponúkať stabilné orientačné body, v ktorých sa druhí môžu rozpoznať a rásť.“

Keď človek stratí niekoho alebo niečo, na čo bol veľmi naviazaný, vtedy si veľmi silno uvedomí, aká vzácna bola táto prítomnosť, konštatoval Petrov nástupca a dodal:

„To isté sa deje aj v živote viery: prítomnosť Ježiša považujeme v našom živote za samozrejmosť, až kým sa zrazu nezdá, že už nie je tam, kde sme ho nechali. Cítime sa stratení. V skutočnosti to nie je on, kto sa stratil, ale my sme sa vzdialili. Keď sa to stane, sme povolaní hľadať ho s dôverou, s odvahou sa vydávať na neznáme cesty, pozerať sa na svet novými očami, naplnenými nádejou. Tak prestaneme hľadať Boha podľa vlastných predstáv, aby sme ho stretli tam, kde prebýva. Hľadať Ježiša znamená teda prejsť od istoty našich presvedčení k zodpovednosti za stretnutie, učiac sa vidieť a prijímať Božiu prítomnosť, ktorá vždy všetko prevyšuje.“

„Presne to urobil svätý Jozef, keď strážil rodinu, ktorú mu zveril Pán,“ vysvetlil pápež a dodal:

„V ňom spoznávame, že prijať znamená nielen byť prítomný, ale aj strážiť. Strážiť znamená byť pozorne pri druhom, rešpektovať jeho voľby a starať sa o neho. Tento postoj patrí predovšetkým Bohu, ktorého Biblia ukazuje ako strážcu svojho ľudu. Spomeňme si na žalm, ktorý hovorí: „Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela. Pán ťa stráži.“ (Ž 121, 4 – 5). Z tejto perspektívy chápeme, že aj ľudská rodina je povolaná zachovať to, čo jej bolo zverené: vzťahy, stvorenstvo, život sestier a bratov, predovšetkým tých, ktorí trpia a sú najzraniteľnejší. Tak nám Jozef ukazuje, že prítomnosť a ochrana sú neoddeliteľné rozmery: nemožno chrániť bez prítomnosti a nemožno byť prítomný bez prevzatia zodpovednosti za druhého.“

Pápež napokon prítomných povzbudil, aby boli pedagógmi a vychovávateľmi prijímania, ktorí nie sú sebareferenční, ale pestujú bratskú a vzťahovú perspektívu.

Zuzana Klimanová – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk