Pri príležitosti 1. výročia vo funkcii hlavy štátu poskytol Peter Pavel Českej televízii rozhovor.  Rozhovor sa postupne dostal do časti, ktorý redaktor začal prosbou: „Prosím jednu větu, pane prezidente. První větu, která vás napadne, když řeknu následující jména.“.  Pavel najskôr vyjadril zjavné sympatie k Petrovi Fialovi a odpor na adresu opozičného lídra Andreja Babiša.  Cez mená českej scény sa dostal redaktor k menám súčasnej medzinárodnej scény. Po amerických kandidátoch na prezidenta, pri ktorých Peter Pavel vyslovil obavu z Donalda Trumpa,  z úst redaktora nečakane zaznelo: „Další jméno – Róbert Fico?“. A Peter Pavel zareagoval bezprostredne: „Zklamání. Nejenom pro mě, ale myslím si, že i pro mnoho Slováků.“ Svoje sklamanie ďalej nerozviedol. Pozrime sa bližšie na to „Zklamání“.

Sklamaný z niekoho môže byť len niekto, kto si spojí s nejakou osobou isté očakávania a tie táto osoba vo vzťahu k nemu nenaplní. Platí toto na Róberta Fica,  premiéra 4. vlády Smeru vo vzťahu k Slovákom, jeho voličom? Lebo len tých mohol po voľbách sklamať. Len tí od neho niečo očakávajú. Ak porovnáme sľuby, ktoré dával Smer vo volebnej kampani s tým, ako koná po voľbách, tak určite nie je sklamaním pre voličov Smeru, ani celej vládnej koalície.

Vláda sa v súlade s očakávaniami rázne postavila nelegálnej imigrácii, zasanovala ceny energií pre domácnosti, pomohla s hypotékami dlžníkom, ktorým drasticky vzrástli po refixácii mesačné splátky, odstavila Čurilovcov, poslala do minulosti Lipšicov Úrad Špeciálnej prokuratúry, spustila vyšetrovanie prehreškov minulej vlády pri manažmente pandémie, zastavila niekoľko korupčných dotačných schém v prospech politických mimovládok, finišuje s legislatívou na zverejnoprávnenie RTVS. A to od jej nástupu k moci uplynulo iba niečo cez 100 dní. A čo je to najdôležitejšie, čo nedá spať Tuskovi, Macronovi, Fialovi a Pavlovi? Vláda Róberta Fica sa stala hlasom mieru doma i v zahraničí v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Odmietla sa pridať ku koalícii ochotných eskalovať konflikt na vyššiu úroveň. Mne to ako sklamanie pre mnohých Slovákov nevychádza. Ak by Róbertovi Ficovi mohli Slováci niečo vytknúť, tak to je podpora obranného priemyslu z rozpočtu Ministerstva Obrany sumou 100 miliónov na výrobu munície pre Ukrajinu napriek tomu, že predvolebný sľub bol, že štát bude za Fica Ukrajine pomáhať len humanitárne. Rovnako mohlo niekoho prekvapiť spojenie zákona, ktorým sa ruší UŠP a zákona, ktorým sa upravujú trestné sadzby a premlčacie doby do jedného balíka, čo vyvolalo zbytočné vášne na slovenskej politickej scéne pred prezidentskými voľbami a nabilo opozícii.

Naopak, na Slovensku a v jeho najbližšom okolí vieme nájsť množstvo príkladov, kde voliči zažili sklamanie zo svojich zvolených zástupcov, nakoľko sa ich predvolebné sľuby (očakávania voličov) rozišli s činmi bezprostredne po nástupe k moci.

Sklamaním pre svojich voličov sa u nás na Slovensku stal Igor Matovič a jeho spolok OĽaNO. Pritom na začiatku volebného obdobia disponoval ústavnou väčšinou. Takže mohol vytvoriť zo Slovenska Raj na zemi. Pred voľbami sľuboval sfunkčnenie referenda, viac moci do rúk občana a zmenu volebného systému. A výsledok? Z vôle občana už nemôže byť predčasne ukončené volebné obdobie zvolených zástupcov. Okrem toho sa Igorovi Matovičovi podarilo ústavne zabetónovať súčasný volebný systém s jedným volebným obvodom. Nehovoriac o tom, že oslabil Ústavný súd vo vzťahu k posudzovaniu Ústavných zákonov na súlad s Ústavou.

Sklamaní môžu byť voliči Giorgie Meloniovej. S plamennými protalianskymi prejavmi sa prepracovala z pozície čašníčky do čela strany Bratia Talianska. Po drvivom víťazstve vo voľbách 2022 v koalícii so stranami  Liga bývalého ministra vnútra Mattea Salviniho a Forza Italia, ktorú viedol niekdajší taliansky premiér Silvio Berlusconi, sa stala premiérkou talianskej vlády.  Nielen Taliani očakávali, že sa stane silným hlasom hrdej a slobodnej Európy suverénnych štátov, ktoré môžu spolupracovať v záujme bezpečnosti a prosperity každého z nich. Liberáli v EÚ boli z nárastu jej preferencií v panike, lebo mala byť talianskym Trumpom. Jej radikálne pravicové nastavenie im naháňalo strach. Sľubovala Taliansko na prvom mieste. Jej voliči očakávali, že v súlade s predvolebnými sľubmi zatočí s nelegálnou imigráciou. Jej antiglobalizmus a odpor voči federalizácii EÚ z pred volieb sa rozplynul uzavretím volebných miestností a spočítaním hlasov. Z tej, ktorá vyzývala na zlepšenie vzťahov s Ruskom, sa po invázii Ruska na Ukrajinu stal jeden z najväčších zbrojárov, vojenských podporovateľov Zelenského režimu, ctiteľkou záväzkov voči NATO a federalizácie Európy a stabilným partnerom Ameriky. Tvrdým opatreniam voči nelegálnej migrácii dala po schválení Paktu EÚ o migrácii tiež zbohom. Dá sa to nazvať inak ako povolebný kotrmelec a sklamanie jej voličov?

Rovnako zažili sklamanie občania Česka z Petra Pavla. Najmä dôchodcovia. Keď Český prezident v rozpore s prezidentským sľubom „Slibuji věrnost České republice. Slibuji, že budu zachovávat její Ústavu a zákony. Slibuji na svou čest, že svůj úřad budu zastávat v zájmu všeho lidu a podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.“ Pomohol Fialovej vláde pri dôchodkovej lúpeži, keď podpísal novelu zákona o znížení valorizácie dôchodkov v lete minulého roku, ani nie pol roka po svojom zvolení za hlavu štátu.

Ďalšími do počtu sklamaných sa môžu zaradiť obyvatelia Donbasu a Luhanska, ale aj Francúzi, Nemci, či Rusi. Keď sa z úst Angely Merkelovej dozvedeli, že Minské dohody podpísané v roku 2015 o mierovom urovnaní občianskej vojny na Ukrajine, ktorých garantom za Ukrajinu sa stali Nemecko a Francúzsko, boli len kúpeným časom na vyzbrojenie kyjevského režimu na vojnu s Ruskom.

Medzi sklamaných môžeme zaradiť aj Ruský národ, s ktorým kolektívny západ nepočítal pri tvorbe kolektívnej bezpečnosti v Európe po rozpade Sovietskeho zväzu a rozpustení Varšavskej Zmluvy. Západ nevyužil bezprecedentnú moc, ktorú získal na to, aby vybudoval trvalý mier a prosperitu pre všetkých v Európe.  Nie. Od konca studenej vojny boli pre vyspelý západ Rusi len mužíci s jadrovým kufríkom. Teda hrozbou a nepriateľom číslo 1. Dvakrát požiadal Vladimír Putin o vstup do NATO a dvakrát bol odmietnutý. V mierovom pláne západu Rusko nefiguruje.

Pri čítaní I. a II. článku zmluvy NATO môžu prežívať sklamanie občania všetkých členských štátov. Z nich jednoznačne vyplýva, že NATO je mierový projekt:

Článok 1

Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Organizácie Spojených národov, riešiť všetky medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov.

Článok 2

Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, lepším pochopením zásad, na ktorých sú tieto inštitúcie založené, a podporovaním podmienok stability a blahobytu. Budú sa usilovať o odstránenie konfliktov vo svojich medzinárodných hospodárskych politikách a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi ktoroukoľvek z nich alebo medzi všetkými.“

Kedy sa toto nastavenie bez súhlasu občanov zmenilo? Čo z toho mierového projektu zostalo dnes?

Bombardovaním Juhoslávie a násilným odtrhnutím Kosova, hodil západ medzinárodné právo do koša. V tej chvíli prestal byť jeho garantom a už nemôže jeho dodržiavanie požadovať od iných.

No a jedno z najväčších sklamaní zažili voliči Volodymyra Zelenského, Komika, ktorý sa z hlavnej postavy seriálu Sluha národa dostal do čela rovnomennej politickej strany, ktorá zvíťazila v prezidentských voľbách na Ukrajine. Zelenský pred voľbami sľuboval ukončenie Antiteroristickej operácie (ATO) namierenú proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny, ktorú spustil ešte v roku 2014 Pietro Porošenko. Rovnako tak uvedenie Minských dohôd z roku 2015 do života. Aj neutralita Ukrajiny bola na stole. To všetko malo priniesť na Ukrajinu mier. A čo nasledovalo po víťazstve voľbách? Voliči zabudnite na Minské dohody, budúcnosť Ukrajiny je v EÚ a NATO, obnovím Ukrajinu v jej hraniciach z pred euromajdanu. To, k čomu tento obrat Ukrajinu doviedol, vidíme dnes.

Pán Pavel, a všetci politici v Česku, ktorí sa rovnako ako naša opozícia, nedokážete zmieriť s výsledkami parlamentných volieb na Slovensku, prestaňte zasahovať do vnútorných záležitostí zvrchovanej Slovenskej republiky. Minuli sa doby, keď bola Česká republika našim starším bratom s ambíciou Slovákov poučovať. Slováci rešpektujú vývoj v Česku, Vy rešpektujte ten na Slovensku. Verte, že voliči Smeru sklamaní nie sú. Nechajte to na nich, keď ich Fico a jeho Smer sklame, vystavia mu po 4 rokoch účet.

Prečítajte si tiež:

• Slovensko-česká spolupráca na príprave európskej agendy pokračuje
• Robert Fico a Václav Klaus – spoločné vyhlásenie. Sú vzťahy medzi Slovenskom a Českom narušené?