Pajaseň žliazkatý patrí k najagresívnejším inváznym stromom sveta

Pajaseň žliazkatý je rýchlorastúci strom, ktorý môže mať výšku až 25 metrov. Má rovný a hladký kmeň, ktorý môže dorásť do priemeru jedného metra. Kôra je sivá až svetlosivá, vo vyššom veku pozdĺžne rozpukaná, listy sú perovito zložené, jednotlivé lístky dosahujú dĺžku päť až 15 centimetrov. Plodmi pajaseňa žliazkatého sú krídlaté nažky, ktorých semená majú dobrú klíčivosť a v pôde môžu prežívať niekoľko rokov. Sú veľmi ľahké a môžu sa na veľké vzdialenosti šíriť vetrom alebo po vode.

„Pajaseň žliazkatý pochádza z Číny. Do Európy bol dovezený v 18. storočí ako okrasná parková drevina. Neskôr sa pre rýchly rast a nízke nároky na stanovište využíval aj v mestských výsadbách pozdĺž ciest a na rekultiváciu narušených plôch,“ priblížili ochranári.

Invázny druh stromu z Ázie je nenáročný na pôdu a tolerantný voči suchu i zasoleniu. Už v prvom roku života môže dorásť do výšky dvoch metrov. Do pôdy koreňmi vylučuje alelopatické látky, ktoré bránia rastu iných druhov drevín, rovnaké účinky majú aj jeho opadnuté listy.

„Jeho rozširovanie uľahčuje schopnosť ľahučkých krídlatých semien zachytiť sa v štrbinách a priehlbinách na vonkajšom povrchu dopravných prostriedkov. Týmto spôsobom sa druh postupne rozširuje pozdĺž pozemných komunikácií. Nájdeme ho často v okolí železnice, na okrajoch ciest, pri parkoviskách, budovách, pod elektrovodmi, kde rýchlo zarastá voľné plochy a intenzívne sa rozširuje do okolia,“ uviedli ochranári s tým, že semená sa môžu šíriť aj zoochóriou, napríklad mravcami, a tým sa pajaseň dostáva aj do odľahlejších lokalít a hodnotných biotopov.

Odborníci z Cerovej vrchoviny upozorňujú, že pri dospelých jedincoch pajaseňa je výlučne mechanické odstraňovanie výrubom nevhodné, keďže ide o druh dobre prispôsobený prípadnej strate nadzemnej časti. Výrub strom neoslabí, naopak, stimuluje jeho invázne správanie, a to silným rastom koreňových výmladkov a masívnym šírením do okolia.

„Na účinné odstránenie dospelých jedincov pajaseňa sa v podmienkach Slovenskej republiky odporúča najmä injekčná metóda. Registrovaný herbicíd sa pri nej aplikuje priamo do kmeňa stojaceho stromu, buď do šikmo nadol vedených zásekov, alebo do navŕtaných otvorov,“ uviedli ochranári s tým, že najvhodnejší termín zásahu je koniec leta až začiatok jesene.

Odborníci takisto avizujú, že po každom zásahu je potrebné lokalitu kontrolovať viac rokov a odstraňovať nové výmladky alebo semenáče, inak sa porast môže rýchlo obnoviť. Pajaseň žliazkatý svojou prítomnosťou znižuje biodiverzitu a ohrozuje stabilitu našich pôvodných ekosystémov, jeho peľ je navyše silným alergénom a šťava u citlivých osôb spôsobuje podráždenie kože. V rámci Európskej únie sa nesmie úmyselne pestovať, rozmnožovať, predávať ani rozširovať.