Nórsko sa v uplynulých mesiacoch snažilo všemožne popierať, že by jeho sociálna organizácia Barnevernet akokoľvek pochybila. Často sa snažila nahovoriť, že ide o “propagandu”, ktorú proti nej malo šíriť Rusko alebo iné “nepriateľské” sily. Teraz asi na tento zoznam bude musieť pridať ďalšiu krajinu – Veľkú Britániu. “Tá totiž natočila ďalší škandalózny dokument o praktikách Barnevernetu, kde mnohokrát pracujú aj usvedčení pedofili a iní úchylovia, ktorí odoberajú rodičom deti za minimálne priestupky. Oni sami však môžu šíriť detské porno a prakticky nič sa im nestane,” uviedol Zdechovský.

Prípadom nórskej sociálnej služby Barnevernet sa venovalo už mnoho svetových médií, nemecká Deutsche Welle s titulkom Child services under fire (“Sociálna služba pod paľbou”), austrálska SBS Dataline s Norways stolen children (Nórskom ukradnuté deti), francúzska TV Arte s dokumentom Norway, families torn apart (Nórsko, roztrhané rodiny) alebo tiež už raz spomínaná britská BBC s príspevkom Parents Against the State (Rodičia proti štátu). Nezávislý dokument s názvom Deti štátu uviedla aj Česká televízia.

“Po každom z týchto dokumentov verejnosť dúfala, že sa v Nórsku niečo zásadne zmení, Nóri revidujú sporné prípady alebo aspoň systém odoberania detí viac stransparentnia, aby bolo lepšie možné dopátrať sa pravdy alebo sa proti systému účinnejšie brániť. Reálne sa ale nezmenilo nič a len ďalej pokračuje tutlanie zločinov a pochybení pracovníkov Barnevernetu, z ktorých niektorí boli v minulosti usvedčení z užívania drog alebo pedofílie.

Tomáš Zdechovský upozornil na to, že elitný psychiater Barnevernetu mal podľa BBC cez 200 000 fotiek detského porna. “V prípade vysoko postaveného detského psychiatra Barnevernetu sa všetko ututlať nepodarilo. Polícia u neho objavila vyše 200 000 fotiek s detskou pornografiou a vyše 4 000 hodín najtvrdšieho detského porna, aké si možno predstaviť. Napríklad na jednej nahrávke bolo zachytené aj znásilňovanie dojčiat dospelými muži alebo opakované nútenie malých chlapcov k vzájomnému orálnemu sexu. Počas procesu sa dotyčný priznal, že si tento úplne zakázaný obsah sťahuje už 20 rokov, ale údajne sa žiadneho dieťaťa nedotkol, tak je predsa nevinný! Dostal iba 22 mesiacov.”

Navyše, Barnevernet konštatoval, že mu hneď po návrate z väzenia vrátia dve deti, ktoré si v roku 2010 nechal vynosit v Indii náhradnými matkami. “Spomínaný psychiater sa nikde netají svojou homosexuálnou orientáciou a obe deti vychovával podľa svojich slov ako samoživiteľ. Paradoxom teda zostáva, podľa akého kľúča chránia nórske úrady deti. Zjavne chorému pedofilovi deti vrátia a biologickým matkám, u ktorých sa nepreukázali ani z desatiny tak závažné podozrenia, ako sa tak stalo v prípade Evy Michalákovej (podozrenie na držanie detskej pornografie polícia vyvrátila, našli len fotku dieťaťa na nočníku), deti nevrátia? To je jedna z mnohých logických otázok, ktoré nebol Barnevernet schopný vysvetliť.” Dodal poslanec EP s tým, že médiá v Nórsku tento prípad akosi opomenuli.

Nový dokument BBC: Nórskom krytý škandál

“Skutočnosť, že Nórsko otvorene kryje tento škandál a nechystá sa absolútne nič robiť pre napravenie škôd, zaujala britskú BBC a ich reportér sa tak po dvoch rokoch opäť vydal natáčať do Nórska. Sprostredkoval dva príbehy matiek, ktorým boli deti odobraté na základe posudku odsúdeného pedofila. Prvým bol prípad nórskej právničky Cecilie, staršej samoživiteľky, u ktorej posudok konštatoval, že vývoj jej dcéry u nej bude limitovaný, pretože počas nečakanej návštevy v jej dome našli na horných policiach prach a mala byť chudobná, čo usúdili podľa toho, že Cecilie kúpila vianočný perník až v januári, keď bol v zľavách. Už ich nezaujímalo, že ho nemá na jedlo, ale chcela si z toho s dcérou modelovať perníkových mužíčkov. Jednoducho vraj nemá dostatočné rodičovské kompetencie. Druhý prípad bol ešte horší. Išlo sa o matku ôsmich detí Inez. Barnevernet prišiel v roku 2013 (opäť nečakane) do ich domu kvôli zaslanej správe o znepokojení, že má svoje deti biť. Odobral štyri najmladšie deti, pretože ďalšie štyri už boli dospelé. Inez aj jej manžela zatkli za násilie. Deti nikdy nepovedali, že by ich matka bila, a to ani cez sériu návodených otázok typu “Bila ťa tvoja matka? – Nie, nikdy. A koľkokrát ťa zbila?”…”

Sama Inez ale priznala, že najmladšieho syna raz plesla, pretože začal hrýzť súrodencov. V jej prospech napokon napísal posudok Reidar Hjermann, bývalý nórsky detský ombudsman. Revíziu posudku robila Expertná komisia pre deti (zjednodušene vysvetlené jeden z najvyšších orgánov v nórskom systéme ochrany detí) a posudok úplne odmietla ako príliš zaujatý v prospech rodiny. Súd sa následne riadil podľa tohto kritického posudku a deti odmietol vrátiť. BBC s Hjermannom natočila rozhovor, kde mu hovorí, že jeho posudok bol odmietnutý práve tým usvedčeným pedofilom, ktorý pôsobil v spomenutej Expertnej komisii pre deti. Hjermann si na posudok hneď spomenul, veľmi ho to totiž vtedy zaskočilo a považoval to za obrovskú nespravodlivosť. Potom už nasledoval len úprimný šok, že tento protiposudok písal odsúdený, a že takýto človek vôbec mohol byť členom Expertnej komisie pre deti.

“Dve deti Inéz po troch rokoch nakoniec vrátili. Vzhľadom k tomu, že sa s matkou osobne poznám, tak viem aj dôvod. Bol tam totiž obrovský problém s pestúnmi, ktorí deti surovo mlátili až mali pomliaždeniny a krvavé modriny. A pretože nemohli rýchlo zohnať nových dlhodobých pestúnov, vrátili deti matke vo veľmi zlom psychickom a fyzickom stave. Najmladšie dve deti ale ďalej (piaty rok) zostávajú u pestúnov. Barnevernet síce o Inéz už povedal, že je veľmi dobrá matka, ale ako to už poznáme napríklad aj z prípadu Evy Michalákovej, ktorá môže učiť v škôlke a vychovávať dcéru priateľa, na (všetky) vlastné deti nemá nárok. Áno, čítate dobre. Toto totiž nie je aprílový žart, ale zvrátená každodenná nórska realita plná podivných indivíduí a nelogických praktík pracovníkov tamojšieho orgánu Veľkého brata, prepáčte Barnevernetu,” uzravrel Tomáš Zdechovský.