Operácia Poker už nie je tajná. Paríž nacvičuje jadrové údery a vysiela signál Putinovi

„Našou úlohou je preniknúť nepriateľskou obranou, aby sme prezidentovi – aj protivníkovi – zaručili, že ak ohrozí naše životne dôležité záujmy, pôjdeme a spôsobíme mu neprijateľné škody,“ vyhlásil Virem. Počas operácie Poker posádky simulujú odpálenie jadrovej strely ASMPA-R, pričom v skutočnosti žiadnu raketu nevypustia. Armáda následne vyhodnocuje výsledky simulovaného útoku aj možné vlastné straty pri prekonávaní protivzdušnej obrany.

Francúzske letectvo prispôsobuje tieto cvičenia skúsenostiam z vojen na Ukrajine a Blízkom východe. Vývoj dronov, radarov, rakiet a ďalších obranných systémov totiž mení spôsob, akým by museli stíhačky prenikať nad nepriateľské územie. „Je jasné, že naši protivníci dnes nepostupujú tak ako pred desiatimi rokmi – a napokon ani my. Všetci napredujú a navzájom sa sledujú,“ povedal generál.

Operácia Poker sa podľa Virema od bežného výcviku odlišuje tým, že je vedená ako skutočná operácia, čo umožňuje realistickejšie a náročnejšie scenáre. Posádky nacvičujú nasadenie v podmienkach chemického, biologického, rádiologického či jadrového ohrozenia aj pri útokoch na francúzske územie. „Náš výcvik sa zameriava na scenáre veľmi vysokej intenzity v sťažených podmienkach,“ vysvetlil Virem.

Význam francúzskeho jadrového arzenálu rastie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, opakovanými jadrovými hrozbami Moskvy a pochybnosťami o budúcej americkej bezpečnostnej podpore Európy. Prezident Emmanuel Macron v marci oznámil zvýšenie počtu jadrových hlavíc, pričom Francúzsko zároveň prestalo zverejňovať ich presný počet. Paríž začal s viacerými európskymi krajinami vrátane Nemecka, Poľska, Fínska a Švédska rokovať o jadrovej spolupráci. V budúcnosti by sa ich predstavitelia mohli zapojiť aj do operácie Poker.

Francúzsko zároveň modernizuje svoje jadrové sily. Na základni Luxeuil neďaleko nemeckých hraníc majú do roku 2035 pôsobiť dve letky modernizovaných stíhačiek Rafale F5 vyzbrojených pripravovanými hypersonickými jadrovými strelami ASN4G. Armáda investuje aj do dronov a obrany proti nim, hoci podľa Virema môže nové vybavenie rýchlo zastarať. „Pozrite sa, čo sa dnes deje na Ukrajine. Objavujú sa nové drony a boj proti nim prebieha vo veľmi krátkych intervaloch. U nás je to presne rovnaké. Musíme byť oveľa pružnejší,“ upozornil.

Na rok 2027 francúzska vláda navrhuje vojenské výdavky vo výške 63,4 miliardy eur oproti 57 miliardám v tomto roku. Približne 12 percent má smerovať na jadrové odstrašovanie. Generál však pripustil, že letectvo môže v budúcnosti potrebovať až 230 bojových lietadiel namiesto súčasných približne 185, pretože stíhačky Rafale určené na jadrové úlohy plnia aj konvenčné misie.

O prípadnom použití francúzskych jadrových zbraní rozhoduje výlučne prezident. Paríž zámerne neupresňuje hranicu, pri ktorej by ich nasadil, a zdôrazňuje, že jeho životne dôležité záujmy majú aj európsky rozmer. Virem napriek rozpočtovým tlakom ubezpečil, že jadrové odstrašovanie zostáva absolútnou prioritou francúzskej obrany.