Môj profil 
Predplatné
„Podľa analytikov ministerstva financií a ekonómov z INESS sa osobitný odvod podieľal na náraste cien sumu 50 miliónov eur pri celkovej spotrebe domácnosti asi 50 miliárd eur. A to hovoríme stále o období, kedy ešte nie všetky obchodné reťazce spadali do odvodovej povinnosti,“ spresnil Krajčovič.
Okrem toho však na cenotvorbu podľa Krajčoviča vplývajú aj iné faktory, ako zvýšenie cien energií, zvýšenie ceny práce, zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkend, alebo aj cestovné poukazy. „Tieto zvyšujú náklady nielen obchodníkom, ale zdražujú aj výrobu prvovýrobcom a spracovateľom potravín,“ dodal Krajčovič.
Michal Feik z MPRV v piatok uviedol, že v raste cien potravín za rok 2018 obsadilo Slovensko druhé miesto v EÚ. MPRV SR upozornilo, že na takéto zdražovanie nebol relevantný dôvod a považuje to za zneužívanie dominantnej sily obchodných reťazcov, ktoré profitujú na úkor spotrebiteľov a dodávateľov.
„Ceny potravín rástli na Slovensku v minulom roku v porovnaní s priemerom EÚ viac ako dvojnásobne rýchlejšie a obsadili sme neslávne druhé miesto. Na takýto dramatický nárast cien pritom nevidíme žiaden relevantný dôvod. Treba otvorene povedať, že na zdražovaní sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu na úkor spotrebiteľov a dodávateľov. Pritom toto zdražovanie nepremietajú do dodávateľských cien, preto farmári a potravinári doslova živoria,“ upozornila Gabriela Matečná (SNS), podpredsedníčka vlády a šéfka MPRV SR. Priemerný nárast cien potravín v EÚ podľa MPRV dosiahol minulý rok 1,9 % (v eurozóne 1,7 %), zatiaľ čo na Slovensku to bolo až 4,2 %.
