Pán predseda,

14. marca Bezpečnostná rada OSN zvolala otvorené zasadnutie vo veci listu britskej premiérky Theresy May. V tomto liste obviňuje Rusko zo spáchania nesmiernych a dôkazmi nijako nepodložených zločinov s použitím chemických zbraní na území Spojeného kráľovstva.

Zástupcovia Spojeného kráľovstva predtým sľúbili podávať Rade pravidelne informácie o priebehu vyšetrovania. Avšak, brífingy táto strana neuskutočnila. Nuž, teda, usporiadame pre vás podrobný brífing my.

Takže, dnes je to už mesiac odvtedy, čo v britskom mestečku Salisbury našli ruských občanov Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu upadnutých do bezvedomia.

Použitie chemických zbraní, ak sa niečo také stalo, ohrozuje nešírenie zbraní hromadného ničenia. A teda, táto téma si zasluhuje pozornosť a preskúmanie Bezpečnostnej rady. Naviac, máme čo povedať a na čo sa opýtať našich britských kolegov.

A tak, čo vieme o zločine a jeho obetiach?

Sergej Skripaľ bol odsúdený v roku 2006 za špionáž pre Spojené kráľovstvo a po udelení milosti v roku 2010 žil v tomto štáte, zachovajúc si ruské občianstvo. Jeho dcéra Júlia, občianka Ruska, ho občas navštevovala. Podľa replikovanej verzie britskej strany Rusko mu neodpustilo zradu a rozhodlo sa ho odstrániť. Pritom, však, pre Rusko už nebol žiadnou hrozbou.

V tejto súvislosti vzniká množstvo otázok. Predovšetkým, ak budeme cynickí, načo sme čakali 8 rokov a rozhodli sa konať len dva týždne pred voľbami prezidenta Ruska a pár týždňov pred Majstrovstvami sveta vo futbale? Prečo mu, koniec koncov, vtedy dovolili odísť z krajiny?

Prečo ho likvidovať takýmto čudným spôsobom, nebezpečným pre samotných zločincov a poburujúcim okolie?

Každý, kto pozná detektívne príbehy (napríklad už 20 rokov populárny televízny seriál „Midsomer Murders“), vie o stovkách relatívne jednoduchých spôsobov ako šikovne poslať človeka na druhý svet. Avšak tí, ktorí sa pokúsili o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry si údajne vybrali mimoriadne toxickú chemickú látku, teda zvolili najriskantnejší a najnebezpečnejší spôsob. Naviac, ani neboli úspešní – poškodení, podľa všetkého, sú živí a Júlia, vďakabohu, sa rýchle zotavuje.

Táto zahmlená aféra vyvolala veľa otázok. A čím ďalej, tým je ich viac.

Od samého začiatku britská strana zastúpená takými sofistikovanými chemikmi ako sú premiérka Theresa Mayová a minister zahraničných vecí Boris Johnson rezolútne vyhlásila, že v prípade Skripaľovcov ide o použitie určitej otravnej látky s toxickým účinkom „Novičok“ a že táto látka s vysokou pravdepodobnosťou (highly likely) je ruského pôvodu.

Ak táto super účinná látka bola rozprášená v dome Skripaľovcov alebo na kľučke vchodových dverí (podľa všetkého túto verziu preferuje vyšetrovanie), ako sa mohli Sergej a Julia normálne cítiť ešte niekoľko hodín? Najmä, ak berieme do úvahy, že policajný seržant Nick Bailey, ktorý im ako prvý prišiel na pomoc, okamžite omdlel? Ako sa všetkým podarilo zostať nažive po incidente? Jediným možným vysvetlením je, že všetkým okamžite podali antidotum. K tomu je treba, podľa jednomyseľného názoru odborníkov, mať vzorku identickej látky (nie podobnej) niekde „poruke“.

Niekoľko kilometrov od miesta atentátu je britské výskumné centrum Porton Down, zaoberajúce sa vývojom chemických zbraní. Ohľadne jeho činnosti je takisto viacero otázok.

Ale aká smola: Gary Aitkenhead, šéf laboratória v Porton Down oznámil v utorok, že jeho laboratórium zistilo, že „to bola bojová nervovoparalytická látka, ale nepodarilo sa potvrdiť jej pôvod“. Toto je citát. Okrem toho povedal, že Skripaľovcom nepodávali žiadne antidotá. Predpokladá, že britská vláda, na rozdiel od neho, môže mať dostupné aj ďalšie informácie. Musíme náležite oceniť krok pána Aitkenheada: neobetoval svoju profesionálnu reputáciu pre dohady britských úradov. Zároveň tiež uistil, že nič podobné by nemohlo opustiť múry jeho inštitúcie. Otázka znie: a čo je to? To, čo sa nemohlo dostať z laboratória? A je informovaná o tomto niečom OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní)?

Nech je to ako je, všetko nasvedčuje, že sa nám pred očami zosypal hlavný argument britskej strany o „nespornom ruskom pôvode tejto látky“, na ktorom bol stavaný celý systém tzv. „dôkazov“ o „highly likely“ zodpovednosti Ruska. Ale vyhlásenie pána Aitkenheada urobilo tento skúmaný prípad ešte tajuplnejším.

Ešte raz chcem dať na vedomie pre Urbi et Orbi: „Novičok“ – nemá ruský copyright, a to aj napriek zdanlivo ruskému názvu. To je názov, ktorým na Západe pomenovali rad bojových otravných látok, ktoré vyvíjali mnohé krajiny vrátane USA a Spojeného kráľovstva, čo však nie je novinkou pre vedecké a expertné spoločenstvá. Aj Boris Johnson v odpovedi na priamu otázku novinára Deutsche Welle potvrdil, že Spojené kráľovstvo vlastní vzorky látky v Porton Down. Včera z webových stránok britského ministerstva zahraničia vymazali tweet o „ruskom pôvode látky“. Tento krok už vyvolal škandály a chýry. Ale na pomoc Borisovi Johnsonovi a britskému ministerstvu zahraničia sa poponáhľali, ako Chip and Dale, britské bezpečnostné služby, ktoré v denníku The Times včera oznámili, že sa im podarilo s pomocou vedeckej analýzy a agentúrnych údajov určiť pravdepodobný pôvod otravnej látky už po niekoľkých dňoch po chemickom útoku v Salisbury. Tvrdí sa, že 7. marca kabinet ministrov bol informovaný o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti („highly likely“) bol jed vyrobený v Rusku. Britské spravodajské služby prízvukujú, že sa im podarilo lokalizovať tajné ruské laboratórium, v ktorom bola vyrobená nervovoparalytická látka. A naviac: Pozor! Zdroje z britských bezpečnostných služieb nemôžu úplne jednoznačne označiť miesto, kde sa laboratórium nachádza, ale stupeň ich sebaistoty je presvedčivý (!), prízvukuje článok. Takisto sa nazdávajú, že ruská strana testovala možnosť použitia látky „Novičok“ na politické vraždy.

Čím ďalej, tým viac! Daily Mail práve včera tiež uviedol, že britská rozviedka získala „prísne tajné informácie“ z akýchsi zdrojov, podľa ktorých, vraj, Rusko v predvečer útoku v Salisbury vyskúšalo nervovoparalytickú látku „Novičok“ na bežných objektoch, ako sú napríklad kľučky dverí.

Páni! Ani neviem, ako to komentovať. Je to akési divadlo absurdu! Nenašli sa dôveryhodnejšie fejky? Koniec koncov, kvality britských spravodajských informácií poznáme od čias Tonyho Blaira.

Hovorili sme našim britským kolegom: tak si zahrávate, až doskáčete. Pretože jedna vec je predostierať obvinenia nepodložené akýmikoľvek dôkazmi, a niečo úplne iné je prejsť na reč profesionálov, ktorá nie je megafónom diplomacie, ale dáva jasné odpovede na legitímne otázky. Nemyslím si, že britské vyšetrujúce orgány sú vďačné britskej vláde za ich narýchlo vyrobené rezolútne závery.

O tom všetkom vaši politici, samozrejme, ani netušili. Ani si neuvedomovali, že ich „senzačné vyhlásenia“ by ich mohli ako bumerang spätne zasiahnuť. Dychtivo odpálili pohodlnú a pre nich vhodnú novinársku „pečenú kačicu“ – tému „ruského chemického útoku“ bez toho, aby si uvedomili, že keď vietor odveje prach, bude sa treba zodpovedať za svoje slová.

Medzitým sa Londýn pustil do rozvracania našich vzťahov so zahraničím. „Zo solidarity“ rad štátov-spojencov Spojeného kráľovstva vypovedal 150 ruských diplomatov. Vieme, že Vaši veľvyslanci po celom svete držia nakrátko suverénne štáty, nútiac ich riadiť sa týmto zlým príkladom. Vyvolali ste vlnobitie, ktoré dostihlo aj New York. Vaši spojenci z USA podnikli bezprecedentný krok – vypovedali z krajiny 60 ruských diplomatov, z toho 12 zamestnancov Stálej misie Ruska pri OSN bez akéhokoľvek zdôvodnenia, bez konzultácie s nami, čo stanovuje Dohoda o stálom sídle OSN, čím naviac preukázali do očí bijúce ignorovanie svojich povinností štátu – hostiteľa stáleho sídla Organizácie Spojených národov. Bohužiaľ, toto nie je prvý prípad neplnenia si povinností zo strany USA. USA odcudzili diplomatický majetok, patriaci Rusku, vrátane majetku Ruskej Stálej misie pri OSN tu v New Yorku, zriadili 25-míľovú zónu s cieľom obmedzenia pohybu našich diplomatov, nepredlžujú a nevydávajú im americké víza. Apelujeme na Spojené štáty, aby zodpovedne vykonávali svoje povinnosti hostiteľského štátu a vrátili nám späť všetko, čo nezákonne zobrali a zdržali sa podobných krokov v budúcnosti.

Pán predseda,

Sme svedkami úžasných udalostí. O „novom slove“ právneho systému – obviňovania na základe názorov a bez dôkazov, som už hovoril na zasadnutí 14. marca. Ale nie menej prekvapuje iné. Privádzajú ma do rozpakov debaty, interview a vyhlásenia britských politikov. O tempora, O mores! Kam sa podelo staré dobré Anglicko? Čo to je – nedostatok profesionality alebo degradácia politickej kultúry? Alebo práve toto je nová politická kultúra? Neviem. Ponechám to na tu prítomným nech dospejú k samostatným záverom.

Britské úrady sa pokúšajú zosmiešniť Rusko za 30 verzií udalosti. Zdôrazním, nie sú to verzie ruských orgánov, ale názory odborníkov a novinárov. Áno, existuje veľa verzií pre nedostatok faktov a dôkazov, ale u nás v Rusku všetci chcú pochopiť túto kalnú historku. Britské orgány však majú len pár verzií. Najpresnejšie – jednu. Ktorá je deklarovaná ako verdikt. Zároveň sa nemôžu rozhodnúť kde je zdroj nákazy: dom Skripaľa, kľučka dverí, kvety, pohánka alebo predsa len ten bobkový list? Musíme priznať, že občania a odborníci z Veľkej Británie a iných štátov, ktorí rozmýšľajú, tiež majú rôzne verzie. A množstvo nezodpovedaných otázok.

Uvediem len niektoré z nich:

Kde boli Skripaľovci štyri hodiny s vypnutými telefónmi? Ako odoberali vzorky? Kto potvrdí ich identitu? Prečo si nevypýtali súhlas príbuzných na odbery vzoriek krvi? Odkiaľ tak rýchlo získali antidotum proti neidentifikovanej chemickej látke? Akým spôsobom ho podali? Čím sa zaoberal Skripaľ? S kým bol v spojení? Kam cestoval? S kým komunikoval? Stretli sa s niekým v tento deň alebo deň predtým? Kde sú údaje z CCTV kamier? Ako spolu súvisia bleskové obvinenia a vyhlásenia Scotland Yardu o tom, že vyšetrovatelia budú potrebovať týždne a dokonca aj mesiace práce? Prečo nám neumožnili konzulárny styk s občanmi Ruska, proti ktorým, možno, bol na území Spojeného kráľovstva spáchaný teroristický akt?

Britské úrady sa ľahkovážne rozhodli, že ich nepodložené insinuácie ostanú bez následkov. Verte mi, priatelia moji, táto kauza, toto vyšetrovanie nielenže neskončilo, ale v skutočnosti sa ešte ani nezačalo.

Dňa 12. marca sme doručili do Foreign Office nótu so žiadosťou o sprístupnenie údajov z vyšetrovania vrátane poskytnutia vzoriek chemickej látky, na ktorú sa vzťahuje britské vyšetrovanie, za účelom ich odborného preskúmania v rámci spoločného vyšetrovania. Konajúc týmto spôsobom sme splnili podmienky ukotvené v odseku 2 článku IX Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Dohovor odporúča členským štátom riešiť každú otázku, ktorá by mohla spochybniť dodržovanie tohto medzinárodného Dohovoru prostredníctvom výmeny informácií a konzultácií na bilaterálnej úrovni. Sledujúc ustanovenia tohto článku by Rusko do 10 dní ochotne pripravilo odpoveď na žiadosť Spojeného kráľovstva.

Namiesto toho nám Londýn predložil absurdné 24-hodinové ultimátum. Samozrejme sme ho odmietli – nikto a za žiadnych okolností nesmie hovoriť takýmto tónom s Ruskom. V tomto ultimáte, ktoré ústne vyjadril Boris Johnson ruskému veľvyslancovi v Londýne, minister zahraničných vecí jasne uviedol, „že existujú len dva možné scenáre. Buď sa ruský štát pokúsil o vraždu na britskej pôde s použitím chemickej zbrane alebo Rusko stratilo kontrolu nad svojou zásobou nervových látok“. Minister zahraničných vecí požiadal ruského veľvyslanca o vysvetlenie týchto dvoch možností a spôsobu akým sa táto vyrobená v Rusku nervová látka dostala do Salisbury.

Za 24 hodín! To je tá celá „hromada otázok“, ktoré vzniesla britská strana. Iné neboli. Z dnešnej pozície a po ďalších zverejnených informáciách a vyhláseniach vyzerajú ešte absurdnejšie.

Dňa 14. marca pani May poslala Generálnemu riaditeľovi Technického sekretariátu OPCW A. Uzümcüovi návrh na „nezávislé preskúmanie britských výsledkov vyšetrovania“ incidentu v meste Salisbury. Zároveň naši britskí kolegovia zabúdajú, že, ak konajú v rámci OPCW, čo je podľa nášho názoru jediný správny postup, majú nielen práva, ale aj povinnosti, a to aj voči nám ako plnoprávnemu členovi tejto organizácie. Pripomenuli sme im to jednoznačne aj na včerajšej mimoriadnej schôdzi Výkonnej rady OPCW, zvolanej z našej iniciatívy. Navrhli sme projekt rozhodnutia o spoločnom vyšetrovaní. Zablokovali ho Spojené kráľovstvo a jeho spojenci, čo títo okamžite ohodnotili ako „víťazstvo“, hoci počet hlasov „za“ a tých, čo sa zdržali hlasovania prevyšuje počet hlasov proti. Situácia je pochopiteľná: načo je Spojenému kráľovstvu spoločné vyšetrovanie, ak bol páchateľ určený pred vyšetrovaním? Takéto vyšetrovanie by mohlo zrútiť ich „logickú verziu“, založenú na takých „mohutných argumentoch“ ako „nanajvýš pravdepodobné“ („highly likely“), „veľmi pravdepodobné“, „nie je takmer žiadna pochybnosť“, „neexistuje žiadne iné hodnoverné vysvetlenie“, „Rusko je takmer určite vinné“, „vysoká pravdepodobnosť ruskej zodpovednosti“, „Rusko je pravdepodobným páchateľom“.

Boris Johnson naďalej presvedčuje všetkých, že britská strana údajne poslala do Ruska zoznam otázok, na ktoré, vraj, doteraz nedostali odpovede. Všetko je presne naopak. Neexistuje žiadny zoznam otázok s ktorými sa na nás obrátili, ako som už povedal, nebol a nie je. Apelujem na britskú stranu: ak existujú otázky, predložte nám tieto otázky. Len neskrývajte za otázky ultimatívne obviňovanie nás a požiadavku „priznať sa k činu“.

Zároveň z našej strany máme veľa otázok na Londýn, aj na OPCW, a tiež aj na Francúzsko, ktoré nečakane, nepochopiteľne podľa ktorých článkov CWC, sa poponáhľalo podporiť výsledky britského „bleskového vyšetrovania“. Odpovedajúc na našu interpeláciu francúzska strana oznámila, že Spojené kráľovstvo poskytlo Francúzsku podrobné informácie o vlastnom vyšetrovaní. Keďže nám Londýn odmieta podať informácie, možno ich bude zdieľať s nami Paríž?

Dnes sme distribuovali náležité memorandum, ktoré si môžete prečítať. Šírime aj niektoré komentáre oficiálneho zástupcu MZV Ruska. Obsahujú veľmi zaujímavé informácie. Myslím si, že Vás zaujmú. A tento prejav spolu s prekladom Vám tiež doručíme.

Pán predseda,

Úroveň intelektuálneho zdôvodňovania vznesených obvinení a hľadania motívov Ruska už nevyvoláva dokonca ani len úsmev.

Boris Johnson, ktorý sa ustavične zaprisaháva, že je rusofil, vyslovil absurdnú – a to je ten najjemnejší výraz, aký môžem v tejto súvislosti použiť – absurdnú a amorálnu domnienku, že incident Moskva potrebovala na to, aby sa ľudia pred voľbami zjednotili! A rovnako nemorálne sú jeho porovnania ruských majstrovstiev sveta vo futbale s berlínskou olympiádou v roku 1936, na ktorej sa, na rozdiel od Sovietskeho zväzu, zúčastnila aj Veľká Británia, vrátane jej vysokopostavených oficiálnych predstaviteľov.

Boris Johnson sa odvolal na román F. M. Dostojevského „Zločin a trest“, kde celá intriga údajne spočíva v tom, či sa páchateľ prizná sám alebo ho odhalia. Lenže tento román vôbec nie je o tom. Nie je to detektívka, ako si zrejme myslí britský minister, ale dielo vyjadrujúce hlboký svetonázor. Už sme, mimochodom, citovali anglické porekadlo z tohto románu o tom, že ani sto králikov nenahradí koňa. Radil by som pánovi Johnsonovi, aby si prečítal aj iné Dostojevského romány alebo si aspoň pozrel ich názvy. Ja ich nebudem uvádzať.

Ako „potvrdený“ dôkaz viny Ruska britský veľvyslanec v Moskve premietol svojim kolegom šesťstránkovú prezentáciu, vrátane titulnej snímky. A tieto komiksy sa vydávajú za dôkaznú bázu! V nich však ani tentoraz nie je nič, okrem „highly likely”, „s veľkou pravdepodobnosťou“… Môžeme predpokladať, že tento istý „nevyvrátiteľný dokument“ T. Mayová prezentovala svojim kolegom v Európskej únii a mnohí z nich (ale nie všetci, nech im to slúži ku cti) to prijali ako „presvedčivé dôkazy o vine Ruska“. Len sa pozrite, koľká hanba! Materiály vám teraz rozdáme. Polemika s touto šesticou snímok je urážkou zdravého rozumu. Akú nízku mienku treba mať o tých, ktorých týmto presviedčate! Týmto tu! A tí, ktorých týmto „presviedčate“, oni nechápu, že sú objektom ohlupovania a zúčastňujú sa na davovej psychóze?

Objavy Borisa Johnsona o „zdochnutej mačke“ na stole ako manéver na odpútanie pozornosti od iných problémov (ak niekto nevie, o čom hovorím, prečítajte si rozhovor s ním) najlepšie charakterizujú spôsoby propagandistickej vojny bez pravidiel, ktorú teraz proti Rusku vedie Veľká Británia.

Mimochodom, k tým „zdochnutým mačkám“. V dome Sergeja Skripaľa v Salisbury, ktorý bol údajne zamorený, sa, podľa jeho netere Viktórie, nachádzali dve mačky a dve morčatá. Kde sú? Čo je s nimi? Prečo sa o tom nič nehovorí? Veď predsa aj ich stav je dôležitým dôkazom.

Pán predseda,

žijeme v čase kolektívneho pomätenia mysle. Neviem, akými psychotropných látkami ohlupujú verejnosť, okrem jednej. Masovokomunikačnými prostriedkami. Toto je hrozná zbraň našej doby. Prostredníctvom médií možno poľahky manipulovať s ľudským vedomím. A my vidíme, ako to západné médiá úspešne zvládajú. Nie sú na to treba ani nijaké intelektuálne zložité schémy. Stačí na prvú signálnu sústavu pravidelne a cieľavedome opakovať jednu a tú istú nedokázateľnú lož a ustavične ju vtĺkať do vedomia a predkladať ju ako pravdu poslednej inštancie. Presne, ako to povedal doktor Goebbels: tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Budeme sa od vás domáhať odpovedí na položené otázky. A ak neodpoviete, ak sa nedočkáme odpovede, budeme to pokladať za priznanie, že šlo o klebety, za priznanie, že ste nás ohovorili bez toho, aby ste zvážili následky.

Budeme od vás žiadať, aby ste v kauze Skripaľovcov pristúpili na úzku spoluprácu. A ak odmietnete, budeme to pokladať za pokus utajovať pravdu.

Pán predseda,

všetko, čo sa okolo nás deje, nás presviedča o tom, čo v podstate bolo jasné od samého začiatku. Je to skoordinovaná, vopred dobre pripravená kampaň. A nie je náhodná. Hlavný cieľ je zrejmý. Zdiskreditovať, ba až delegitimizovať Rusko. Obviniť ho z použitia strašnej nehumánnej zbrane. Z utajenia vojenských arzenálov. Z porušenia Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (CWC). Spochybniť jeho úlohu nielen pri urovnaní situácie v Sýrii, ale aj kdekoľvek inde. V princípe spochybniť jeho politickú legitimitu. Zároveň zdiskreditovať náš postoj ohľadne sýrskeho arzenálu chemických zbraní. Slovom, spojenie príjemného s užitočným.

No a keď už britská vláda má tú drzosť bez váhania vyhlásiť, že za incidentom v Salisbury „s veľkou pravdepodobnosťou“ je Rusko, my tiež s veľkou pravdepodobnosťou predpokladáme, že za touto mega-provokáciou stoja tajné služby niektorých krajín.

Rusko, ktoré nemá nič spoločné s otrávením Skripaľovcov, má oveľa väčší záujem ako ktokoľvek iný na tom, aby sa zistila pravda. Budeme sa dožadovať zistenia, čo sa v skutočnosti stalo, pravdy v zmysle článkov Dohovoru o chemických zbraniach (CWC).

Ak britská strana bude aj naďalej narábať s podozreniami vydávanými za dôkazy, a ak sa aj naďalej bude opierať o predpoklady založené na špekuláciách, a nie na faktoch, len to potvrdí náš veľmi pravdepodobný predpoklad, že celá táto nekalá záležitosť je výmysel, ale čo je najdôležitejšie – je to provokácia najhrubšieho zrna.

„Kto má uši, nech počúva“. (He who has ears to hear, let him hear).

Vidíme jediný spôsob ako dosiahnuť objektívny obraz, a to prostredníctvom prísneho dodržiavania mechanizmov článkov Dohovoru o chemických zbraniach, a tiež v spolupráci pri vyšetrovaní. Dožadujeme sa konzulárneho prístupu k Júlii Skripaľovej.

Keď to zosumarizujeme, vychádza to nasledovne: pôvod látky z Ruska sa nepotvrdil. My sme už predtým vyhlásili, že s tým nemáme nič spoločné. Lenže od nás sa vyžaduje, aby sme sa „priznali“. Spolupracovať s nami Veľká Británia odmieta, a to pod zámienkou, že „obeť nemôže spolupracovať s páchateľom“. Nuž ale prepáčte! Vaše „označenie“ nás za „páchateľov“ bez faktov, dôkazov, súdneho procesu a vyšetrovania, je úbohé. Na území Anglicka bol spáchaný trestný čin, možno dokonca teroristický útok, proti našim občanom! A práve oni sú tými obeťami, čo znamená, že máme právo domáhať sa spolupráce a Veľká Británia je povinná s nami spolupracovať. Mimochodom, je dosť zábavné, že včera na zasadnutí Výkonného výboru Organizácie pre zákaz chemických zbraní nás niektorí spojenci Veľkej Británie vyzývali k spolupráci. Zrejme ich nestihli „správne“ usmerniť.

Pripravili sme návrh vyhlásenia Bezpečnostnej rady pre tlač. Je to lakmusový papierik na rýchle zistenie úprimnosti Veľkej Británie a jej spojencov. Ak tento lakmusový papierik, tak ako minule, zlikvidujete, a obrátite jeho zmysel hore nohami, bude to ďalšie potvrdenie a dôkaz vašej nečestnej hry.

Ďakujem za pozornosť!

Odpoveď stáleho predstaviteľa V. A. Nebenzja na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o výzve Spojeného kráľovstva 13. marca 2018 na vystúpenie stáleho predstaviteľa Veľkej Británie:

Pán Predseda,

dnes sme sa, žiaľ, nedozvedeli nič nové od našich kolegov, ktorí bez váhania a bez mihnutia oka naďalej tvrdia, že Rusko je vinné, a požadujú od neho, aby objasnilo incident. My by sme tiež veľmi chceli, aby pravda vyšla najavo.

Dúfame, že na svetlo sveta sa bude prebíjať čím ďalej, tým viac výhonkov pravdy. Mal som v úmysle poďakovať svojmu holandskému kolegovi za jeho naliehavý návrh, aby sme spolupracovali s britskou stranou. Neurobím to však, pretože pod navrhovanou spoluprácou sa chápe niečo celkom iné, ako pod týmto pojmom rozumieme my.

V podstate nás vyzývajú, aby sme odpovedali na jedinú otázku: „Priznajte sa, že ste to urobili vy!“ My odpovedáme: „My sme to neurobili.“ Na to nám hovoria: „Nie, to nestačí! Ako ste to urobili?“ My hovoríme: „Predložte dôkazy.“ Odpovedajú nám: „Nie, ale vy sa priznajte. To bude najlepšie.“

Vari tu nikto nechápe, že to všetko je absurdné? Neraz sme hovorili, že Spojené kráľovstvo nepostupovalo podľa platných predpisov Dohovoru o zákaze chemických zbraní, môžete sa o tom dočítať aj v našom pamätnom zápise, ktorý sme nechali kolovať.

Pravda, chcel by som vyzdvihnúť, že dnes veľvyslanec Veľkej Británie vyjadril ochotu oboznámiť členské štáty so stavom vyšetrovania. Budeme na to veľmi netrpezlivo čakať. Samozrejme, dúfame, že informácie, ktoré nám budú prezentované, budú založené na presvedčivejších východiskách, než tie, čo nám poskytol dnes. Mimochodom, veľmi nás pobavilo, ako stály predstaviteľ Veľkej Británie vysvetlil príčiny a právne nuansy používania termínu „highly-likely“ ako nástroja britskej justície (alebo v kontexte britskej justície). Budeme to brať do úvahy.

Pán predseda,

na tomto svete naozaj nič nie je nové. Vo Veľkej Británii v minulosti žil vynikajúci autor detských kníh. Bol to matematik, ale zároveň aj spisovateľ, ktorý napísal skvelú knižku s názvom Alica v krajine zázrakov. Chcem vám z nej prečítať krátky úryvok. Týka sa súdu nad Dolníkom.

Biely králik vyskočil zo stoličky ani strela.

– Ak dovolíte, Vaša Výsosť, – povedal, – ešte sú tu usvedčujúce dôkazy. Práve sa našiel tento papier.

– Čo je na ňom? – spýtala sa Kráľovná.

– Ešte som si ho neprezrel, – povedal Biely králik, – ale podľa všetkého je to list nejakého obvineného … no, niekomu ..

– Ako ináč! – povedal Kráľ. – Iba že by bol písaný nikomu, a to sa, ako viete, nerobieva.

– Aká je adresa? – spýtal sa ktorýsi porotca.

– Nijaká, – povedal Biely králik. – Navrchu nie je nič napísané.

– Je to napísané rukopisom obvineného? – spýtal sa iný porotca.

– Nie, nie je, – odpovedal Biely králik. – A to je na tom najpodivuhodnejšie.

(Porota bola z toho už celkom zmätená.)

– Tak teda napodobnil cudzí rukopis, – povedal Kráľ.

(Tváre porotcov sa opäť vyjasnili.)

– Prosím, Vaša Výsosť, – ozval sa Dolník, – ja som to nepísal a nikto mi to nedokáže. Na konci nie je nijaký podpis.

– Tým horšie, – povedal Kráľ. – To znamená, že si mal za lubom niečo nečestné, inak by si sa bol podpísal ako každý poriadny človek.

Ozval sa všeobecný potlesk: bola to prvá múdra myšlienka, ktorú Kráľ v ten deň vyslovil.

– To je veľmi dôležitý usvedčujúci dôkaz, – povedal Kráľ a mädlil si ruky. – Nuž a teraz nech porota rozhodne, či je vinný alebo nie, – vyriekol v ten deň hádam už dvadsiaty raz.

– Kdeže! Kdeže! – povedala Kráľovná. – Najprv nech vynesú rozsudok, potom budeme zisťovať, či je vinný alebo nie!

Nič vám to nepripomína, pán Predseda? Ale ak si myslíte, že také niečo sa odohráva iba v rozprávkach z minulého storočia, mimochodom veľmi relevantných, ukážem Vám ešte jednu vec. Je to článok uverejnený v dnešných novinách Independent, ktorý sa nazýva „Je nepodstatné, či môžeme alebo nemôžeme dokázať účasť Moskvy v „prípade Skripal“ (Whether we can prove Moscow involvement in the “Skripal case” or not is irrelevant). Len jeden krátky citát: „Ruská odpoveď na toto všetko je, že vravia „dokážte to“, ako keby boli na súde. Lenže aj podľa právnych kritérií ako sú opodstatnené pochybnosti alebo percento pravdepodobností, Rusi sú jasne vinní.“

Pán predseda,

nemám viac čo dodať.