V Trnave študoval v malom seminári katolícku teológiu. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 bol vymenovaný do funkcie generálneho vikára pre správu tej časti Ostrihomskej arcidiecézy, ktorá sa ocitla na území Slovenska. Vznikom Trnavskej apoštolskej administratúry v roku 1922 sa stal povereným generálnym vikárom novovymenovaného trnavského apoštolského administrátora Pavla Jantauscha.

Okrem toho, že bol tzv. pravou rukou Pavla Jantauscha pri riadení administratúry a pomáhal mu v dôležitých rozhodnutiach, venoval sa literárnej činnosti (publikoval príspevky v novinách, písal kázne), bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha, neskôr aj jeho správcom a predsedom. Angažoval sa v politickom dianí ako senátor Národného zhromaždenia.

V rokoch 1919 – 1926 bol zvolený za predsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Po oživotvorení Matice slovenskej sa stal jedným z jej predsedov.  S podlomeným zdravím a z vyčerpania zomrel v Trnave „v roku 81. svojho veku a 57. požehnaného kňazského života, ráno o pol piatej“ dňa 14. apríla 1926.

Za Trnavskú arcidiecézu bol v utorok 14. apríla 2026 pri hrobe generálneho vikára Osvalda na Trnavskej kalvárii klásť veniec pri príležitosti storočnice jeho smrti generálny vikár Peter Šimko v sprievode kancelára arcibiskupskej kúrie Dušana Kolenčíka a archivára arcibiskupského úradu Stanislava Žlnaya i sekretára trnavského arcibiskupa Jána Bednárika.

Spoločne sa pomodlili modlitby za spásu jeho nesmrteľnej duše. Následne uložili na jeho hrob pamätný veniec.

Zdroj: TO ABU Stanislav Žlnay

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk