Od Nežnej revolúcie uplynie 36 rokov, spustil ju násilný zásah proti študentom

Pád komunizmu v Československu priniesol výrazné zmeny najmä v spoločensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany Československa znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj veľké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.

Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej v pondelok 17. novembra uplynie 36 rokov, ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu. V tomto roku už nebude dňom pracovného pokoja. Zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja je súčasťou konsolidačného balíka opatrení, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 24. septembra 2025.

Tento deň je aj Medzinárodným dňom študentstva, ktorý sa viaže k udalostiam z 28. októbra 1939, keď sa konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky (ČSR). Tá sa zároveň stala aj protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska.

Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý podľahol zraneniam 11. novembra. O šesť dní neskôr, 17. novembra, nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Od roku 1941 si svetová verejnosť pripomína 17. november ako Medzinárodný deň študentstva.

Pri príležitosti 50. výročia udalostí z roku 1939 zorganizovali pred 36 rokmi pražskí študenti povolenú študentskú demonštráciu. Išlo už však o obdobie silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite v ČSSR. Aj samotní organizátori v pozvánke uviedli: „Nechceme len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené.“

Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18.00 h sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa demonštranti neplánovane vydali do centra mesta, pričom skandovali heslá za slobodu. Študenti zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu, kde im bezpečnostné zložky prehradili cestu a začali ich zatýkať a surovo biť. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí.

Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.

Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách sa konali demonštrácie, ktoré 27. novembra 1989 vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku.

Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.

Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.

Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.