Ochranári vyzývajú vládu, aby zrušila problematické uznesenia k zonáciám národných parkov

Schválenie zonácií národných parkov Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra a Poloniny malo byť podľa ochranárov dokončením reformy národných parkov, ktorá je súčasťou plánu obnovy. Vláda však okrem zonácií prijala aj uznesenia s bodom, ktorý sa týka prevodu štátnych pozemkov. Na národné parky mala okrem samotných pozemkov prejsť automaticky aj ich správa, čo bolo jedným zo základných cieľov reformy, vysvetlili.

Zo zverejnených uznesení vlády však vyplýva, že lesné pozemky v národných parkoch by aj naďalej mali spravovať Lesy SR. „V ochrane týchto území by sa v dôsledku toho nič zásadné nezmenilo,“ podotkli organizácie. Podľa Zelenej väčšiny je to v rozpore s plánom obnovy a reformou národných parkov, ktorej cieľom je posilniť ochranu prírody a odstrániť dlhodobé konflikty medzi ochranou prírody a ťažbou dreva.

„Ak bude väčšinu lesov v národných parkoch aj naďalej obhospodarovať podnik zriadený ministerstvom pôdohospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je ťažba dreva, nemožno hovoriť o skutočnom posilnení ochrany prírody. Reforma sa tým stáva len formálnou zmenou na papieri,“ tvrdí Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Jedným z hlavných dôvodov reformy bolo podľa ochranárov neudržateľné hospodárenie a s tým súvisiace časté konflikty v národných parkoch medzi lesníkmi a ochranármi. Reforma mala zabezpečiť, aby manažment štátnych pozemkov prešiel na správy národných parkov, ktorých hlavným poslaním je ochrana prírody, a nie hospodárenie v lesoch, priblížili.

„Schválená zmena doslova na poslednú chvíľu, o ktorej vláda vopred nekomunikovala, vážne ohrozila reformu. Kompetenčné konflikty medzi ochranou prírody a hospodárením v lesoch budú pokračovať aj naďalej,“ skonštatovala Katarína Butkovská z WWF Slovensko. Rastislav Mičaník z organizácie Aevis mieni, že v schválených uzneseniach vlády je jednoznačne uvedené, že výkon starostlivosti o lesy vo vlastníctve štátu v Nízkych Tatrách, Malej Fatre a Poloninách sa má zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku.

Organizácie Aevis, Zelená väčšina, My sme les, PRALES, SOS/BirdLife Slovensko a WWF Slovensko o tejto situácii informovali Európsku komisiu aj podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáša Druckera (Hlas-SD).

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pre TASR reagovalo, že míľnik plánu obnovy nie je v ničom ohrozený a zonácie robili podľa prísnej metodiky. Všetky pozemky podľa MŽP prechádzajú do vlastníctva a správy národných parkov a tie sa o dané pozemky budú starať vo vlastnej réžii. Len v prípade, že by národné parky mali vykonávať manažment, ktorý nevedia zabezpečiť vlastnými kapacitami a budú potrebovať zazmluvňovať tretie subjekty, vláda jednohlasne rozhodla, že sa na tento účel nemajú primárne využívať súkromné firmy, ale štátny podnik Lesy SR, ozrejmilo. „Toto môže prekážať iba lobistom, ktorí sú na strane súkromných spoločností a pod zonáciou si predstavovali predovšetkým to, že pozazmluvňujú súkromné spoločnosti tak, ako to bola prax doposiaľ a nevedia sa zmieriť s tým, že vláda odmieta vystaviť národne parky súkromným firmám. Lobingu jednotlivcov proti tomu, aby štát chránil verejný záujem v národných parkoch, nebudeme ustupovať,“ uviedol rezort.