Občianske združenie Človek v ohrození žaluje štátnu Eximbanku

Bratislava 11. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Funtál)

Združenie tvrdí, že banka mu odmietla sprístupniť informácie o projekte, na ktorom sa podieľa, no banka účasť popiera

Občianske združenie Človek v ohrození žaluje štátnu Exportno-importnú banku SR (Eximbanka) za odmietnutie sprístupniť informácie o uhoľnom megaprojekte Konya-Karapinar v Turecku. Tvrdí, že operácie štátnej inštitúcie sú pod minimálnou verejnou kontrolou. Banka sa bráni, že postupuje v súlade so zákonom a na tomto konkrétnom projekte sa nezúčastňuje.

Organizácia upozornila, že Slovensko prostredníctvom svojej exportnej a úverovej banky prejavilo „predbežný a nezáväzný záujem participovať na projekte“, ktorý môže mať obrovský vplyv nielen na miestnu komunitu, ale v prípade realizácie prispeje k zhoršovaniu klímy. Informácie o tomto projekte, rovnako ako o ostatných investíciách štátu prostredníctvom Eximbanky zostávajú podľa nej pred verejnosťou utajené.

„Nemáme šancu dozvedieť sa, či sú naše verejné prostriedky použité na dobré projekty, ktoré pomáhajú rozvíjať krajiny určenia, alebo, naopak, zhoršujú podmienky pre život tamojších obyvateľov a globálne životné prostredie. Nevieme tiež posúdiť, či účasť slovenských firiem na rizikových mnohomiliónových projektoch v zahraničí ohrozuje štátny rozpočet,” uviedla kampanierka Človek v ohrození pri Bankwatch Dana Mareková.

Netransparentnosť štátnej Eximbanky je podľa občianskeho združenia nielen nezodpovedná, ale aj protizákonná, pričom jej rozhodnutia označilo za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Človek v ohrození žiadal predbežné zmluvy, ktoré Eximbanka vystavila na podporu exportérov uhoľných technológií zo Slovenska do Turecka. Zamietavá odpoveď obsahuje len citáciu ustanovení viacerých právnych predpisov v nešpecifikovanom poradí a odmietnutie sprístupniť informácie bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia.

„Naša žiadosť aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu je podložená ustanoveniami Ústavy SR, zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj Aarhuského dohovoru, ktorý garantuje širší prístup k informáciám o životnom prostredí. Eximbanka nám v oboch svojich rozhodnutiach ukazuje dlhý nos a bez veľkého úsilia zdôvodniť, prečo nás odmieta. Je zrejmé, že operácie tejto štátnej inštitúcie sú pod minimálnou verejnou kontrolou,“ zdôraznila Mareková.

Eximbanka pre TASR reagovala, že o podanej žalobe nevie, no pri sprístupňovaní informácií postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi. „Eximbanka na predmetnom projekte neparticipuje ani neparticipovala,“ podčiarkla. Ako dodala, podľa dohody o pravidlách pre štátom podporované exportné úvery (Konsenzus OECD) banka nemôže podporovať projekty tohto typu, okrem vybraných špecifických výnimiek.