O suverenite Európy a európanstve Ruska. V čom sa mýli Emmanuel Macron?

Paríž 22. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Gerard Julien)

 

Ruské médiá podrobili hlbšej analýze rokovania prezidenta Vladimira Putina s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v jeho letnej rezidencie Fort de Brégancon na francúzskej riviére. Podľa komentára denníka „Vzgľad“ stretnutie potvrdilo historickú skúsenosť, že v zložitých časoch Európa potrebuje Rusko

Na snímke Vladimir Putin a Emmanuel Macron

Európania však nechápu rozdiel medzi Európou a Ruskom, nerozumejú spôsobu, akým Rusi vnímajú svoje európanstvo. Európa si dokonca namýšľa, že ona sama sa v ruskej mentalite vyzná lepšie ako samotní Rusi. Naivné snahy Macrona o taktické zblíženie Paríža s Moskvou odhalili neschopnosť francúzskeho prezidenta pochopiť Rusko.

Reklama

Emmanuel Macron sa sám pasoval za hlavného západného partnera Vladimira Putina, pričom svojej úlohe hovorcu kolektívneho Západu v dialógu s Ruskom prikladá veľký význam. Donaldovi Trumpovi zatiaľ Deep State neumožňuje intenzívnejšiu diskusiu s prezidentom Putinom, z Angely Merkelovej sa stala obyčajná „chromá kačica“ („lame duck“) a Británia hlboko uviazla v brexite.

Emmanuel Macron sa tak objektívne stal hlavným moderátorom komunikácie s Ruskom v mene Európy, respektíve celého kolektívneho Západu. Vladimir Putin registruje doterajšie pôsobenie Macrona jednak z aspektu jeho rétoriky, ale hlavne z pohľadu reálnych možností francúzskeho prezidenta, respektíve jeho kapacity prejsť od slov k činom.

Reklama

Nebola náhoda, že Macron pozval Putina do Bréganconu v predvečer stretnutia tzv. „sedmičky“ (G7) Biarritzi, čo indikuje zámer francúzskeho hostiteľa informovať Trumpa, Merkelovú, Johnsona, Abeho a ďalších západných partnerov o výsledkoch rokovaní s ruským prezidentom na tému Ukrajiny, Iránu, Sýrie a pozície Ruska voči kolektívnemu Západu.

Macron si osvojil minuloročnú taliansku iniciatívu smerujúcu k opätovnému zapojeniu Moskvy do G7 a jej rozšírenie na G8, pričom túto myšlienku podporil aj Donald Trump. Táto ponuka má zohrať rolu „medového motúza“ a poslúžiť ako klasické lákadlo, na ktoré sa má Rusko nachytať a zaujať zhovorčivejšiu a ústupčivejšiu pozíciu v prípade Ukrajiny.

V tom spočíva hlavná chyba v uvažovaní Emmanuela Macrona. Z tohto omylu ho obratom vyviedol Vladimir Putin, keď pripomenul, že G8, ktorá sa tak intenzívne skloňuje v médiách, neexistuje. Svojho času (2014) bolo Rusko pripravené prijať v Soči partnerov z G8, avšak západní partneri nepricestovali. Rusko je aj dnes ochotné prijať týchto partnerov u seba doma, avšak už iba ako G7, nie G8.

Pre Moskvu je dnes oveľa prínosnejší iný formát spolupráce stelesnený tzv. „dvadsiatkou“ (G20), kde sú zastúpení takí dôležití partneri Ruska, ako sú napríklad Čína alebo India. Formát G8 už stratil pre Moskvu svoju príťažlivosť, nakoľko Rusko už nie je zainteresované na formálnej príslušnosti k západnému svetu. Na druhej strane však Rusko má záujem na zlepšení vzťahov s Európou, keďže je do značnej miery európskou krajinou.

Aj preto Putin podporil Macronovu víziu Európy od Lisabonu po Vladivostok, pričom pripomenul, že ide o dávnejšiu myšlienku Charlesa de Gaulla, ktorý ešte v 60-tych rokoch minulého storočia hovoril o Európe od „Lisabonu po Ural“. Prezident Putin pritom zdôraznil, že tento koncept má strategický význam tak pre Rusko, ako aj pre Európu, pokiaľ si starý kontinent chce zachovať svoj status jedného z „centier civilizácie“.

Reklama

Ak Európania ešte nerezignovali na túto ambíciu, Rusko je prístupné myšlienke strategického partnerstva so „starým svetom“. Podmienkou však je, že sa Európa zriekne inferiórnej pozície v rámci atlantickej osi a stane sa rovnocenným a samostatným partnerom Ruska v rámci euroázijskeho azimutu.

V tom tkvie hlavný Macronov problém. Verbálne sa síce zaprisaháva vo svojej oddanosti európskej samostatnosti a posilnenia európskej suverenity, pričom neskrýva svoju predstavu, že práve vzťahy s Ruskom majú pomôcť dosiahnuť tento cieľ. Bez dialógu s Ruskom, je totiž Európska únia vopred odsúdená na podradnú rolu vo svetovej politike. Naopak v súčinnosti s Ruskom má reálnu šancu obnoviť svoj vplyv na dianie vo svete.

Emmanuel Macron však zatiaľ nie je v stave pretaviť svoju rétoriku do reálnych činov. Síce by rád zapojil Rusko do svojich snáh o posilnenie Európy, avšak mylne sa domnieva, že Rusko by malo byť za to vďačné, keďže si naivne myslí, že Rusko netúži po ničom viac, ako po tom, aby ho Európa akceptovala. Macron vo svojej obmedzenosti nedokáže pochopiť, že Rusku v prvom rade záleží na samostatnosti Európy, ukončení euro-atlantického projektu a definitívnom uzavretí kapitoly G7, ktorá sa usilovala celému svetu diktovať svoju vôľu a globalizáciu.

Macronova nedôslednosť je ľahko vysvetliteľná. Rád by oživil obdobie zašlej francúzskej slávy, ale ako realista vie, že vlastnými silami to Francúzsko nedokáže. Obnovenie francúzskej suverenity je v predstavách eurointegrátora Macrona možné len posilnením celoeurópskej suverenity a postupného oslobodenia od anglosaského obojka. Musí však postupovať opatrne a postupne, aby nedal atlantistom zámienku na zruinovanie krehkej konštrukcie euroúnie.

Moskva pozorne a s pochopením sleduje jeho snahy, pričom registruje veľké ambície a obmedzené možnosti európskych lídrov. Putin už minulý rok v Sankt Peterburgu signalizoval ochotu Ruska pomôcť im. Ich problém a Macronov omyl je v tom, že si zainteresovanosť Moskvy v normálnych vzťahoch s Európou chybne vysvetľujú ako snahu Rusov stať sa Európanmi a riešiť tak hypotetický komplex vlastnej menejcennosti, ktorým však trpí iba marginálna piata kolóna ruských liberálov.

Reklama

Z tohto chybného úsudku sa odvíja ďalšia chybná predstava o tom, že Paríž je v situácii, ktorá mu umožňuje manipulovať s Ruskom podľa vlastných predstáv. Názorne sa to prejavilo vo chvíli, keď sa Macron chcel blysnúť pred Putinom citátom Dostojevského, ktorého však vôbec nepochopil. Macron si zle vysvetlil Dostojevského myšlienku z jeho románu „Výrastok“ („Подросток“, 1875), keď vytrhol z kontextu a skreslil jeho slová o tom, že Rus je tým viac Rusom, čím viac je Európanom. Macron vôbec nepochopil, že Dostojevskij mal na mysli niečo úplne iné, konkrétne to, že kým Francúz, Angličan, či Nemec v komunikácii s vonkajším svetom stále zostávajú tým istým Francúzom, Angličanom, či Nemcom, iba Rus sa dokáže vcítiť a vžiť sa do kože partnera a komunikovať s Francúzom ako Francúz, s Nemcom ako Nemec, alebo s Grékom ako Grék.

Podľa Dostojevského sú teda Rusi tým viac Rusmi, čím viac im je vlastná empatia vo vzťahu k Európanom, ktorá naopak chýba práve západným Európanom. Inak však Dostojevskij prízvukoval, že Rus už len z dôvodu svojho „všeľudského inštinktu“ («инстинкт общечеловечности») nemôže byť považovaný za radového Európana. Rus sa od Európanov líši tým, že mu je cudzí ich schématický spôsob myslenia. Dostojevskij bol šokovaný z toho, do akej miery chýba Európanom schopnosť pochopiť a vžiť sa do myslenia Rusov. „O Rusku vedia iba to, že tam žijú Rusi, ale o ľuďoch ako takých nevedia nič. Sú pre nich záhadou, aj keď si naivne myslia, že nás majú dobre prečítaných“, konštatoval Dostojevskij.

Denník „Vzgľad“ pripomína, že Európania ani poldruha storočia po Dostojevskom nenašli recept na pochopenie ruskej duše. Naopak, Putin rozumie veľmi dobre Macronovi a vníma celú hĺbku jeho mylných predstáv o Rusku. Niet divu, že Putin zostáva pre Európanov rovnakou záhadou, o akej písal Dostojevskij.

Gabriel Gačko

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

10:49

Priemyselná produkcia v Holandsku v októbri opäť prudko klesla a zaznamenala najstrmší prepad za posledných šesť mesiacov. Nadol ju ťahal najmä chemický priemysel.

Priemyselná produkcia sa v októbri medziročne prepadla o 11,1 %, čo takmer kopírovalo pokles o 11 % v predchádzajúcom mesiaci.

10:15

Sultán Ahmad al-Džábir, ktorý predsedá klimatickej konferencii OSN v Dubaji, v piatok vyzval zúčastnené krajiny, aby “vystúpili zo svojich komfortných zón”, “dokončili začaté” a spolupracovali na dosiahnutí potenciálne historickej dohody.

Reuters konštatuje, že stále nie je vyriešené, ako bude takmer 200 krajín na summite COP28 riešiť chúlostivú otázku fosílnych palív ako hlavného zdroja emisií otepľujúcich klímu. Najmenej 80 krajín požaduje, aby sa na COP28 zrodila dohoda, ktorá vyzýva na prípadné ukončenie ich používania.

10:13

Nové zámery s obchodnými potravinovými reťazcami priviedli skladovaciu spoločnosť HOPI SK k rozšíreniu svojho skladovacieho centra v obci Madunice v okrese Hlohovec.

Chce postaviť v areáli novú skladovaciu plochu, kde by mohlo nájsť prácu okolo 160 zamestnancov. Zámer je aktuálne v procese posudzovania dosahov na životné prostredie.

10:10

Manfred Weber, predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente (EP), chce zrušiť zákaz spaľovacích motorov v EÚ od roku 2035. Informuje o tom agentúra DPA.

Po roku 2035 by malo byť stále možné registrovať spaľovacie motory, ak budú uhlíkovo neutrálne, teda poháňané syntetickými palivami, tzv. e-palivami.

09:46

Slovenský hokejista Šimon Nemec skóroval za New Jersey a zaznamenal premiérový presný zásah v zámorskej NHL. Presadil sa v 30. minúte a víťazným gólom zariadil triumf Devils, ktorí vyhrali v noci na piatok na ľade Seattlu 2:1.

09:33

Aktívne saldo zahraničného obchodu SR bolo v októbri 2023 aktívne v objeme 548,1 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o viac ako 369 miliónov eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol tovar v hodnote 9,9 miliardy eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 2,9 %. Dovoz tovaru sa znížil o 1 % na 9,3 miliardy eur.

09:31

Polícia v americkom štáte New York zadržala muža, ktorý vo štvrtok strieľal pri synagóge v meste Albany len niekoľko hodín pred židovského sviatku svetiel Chanuka. Informovali o tom agentúry AP a AFP.

V budove synagógy sa v čase udalosti nachádzala skupina detí v predškolskom veku. Objekt počas incidentu, ktorý si nevyžiadal žiadne zranenia, preventívne uzavreli a deti následne odovzdali rodičom.

09:17

Slovenské florbalistky prehrali vo štvrťfinále MS v Singapure s favorizovanými Švajčiarkami 4:8 a cez víkend budú hrať o konečné 5.-8. miesto. V sobotu sa o 4.00 SEČ stretnú s Lotyškami.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE

Reklama

NAJNOVŠIE

Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

FOTO DŇA

Na snímke vianočný stromček, ktorý rozsvietili vo Varšave

Autor: TASR/AP-Czarek Sokolowski

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Andrej Sablič

René Pavlík

Gustáv Murín

Marek Brna

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali