Nové perspektívy vývoja udalostí v Sýrii. Ruská asymetrická odpoveď určite nenapĺňa predstavy Američanov

Jurij Podoljak – Yurasumy napísal na portáli Naspravdi zaujímavú analýzu o ruskej asymetrickej odpovedi v Sýrii, ktorá určite nenapĺňa predstavy Američanov o ďalšom vývoji v Sýrii.

Američania svojimi útokmi Tomahawkami (za pomoci Britov a Francúzov na pozície sýrskych vládnych síl) “vypustili džina z fľaše”. Vo svojom článku sa Podoljak upriamil na viaceré zaujímavé fakty, súvisiace s terajšou situáciu proamerických zoskupení v Sýrii.

Po amerických útokoch s pomocou Veľkej Británie a Francúzska (dôvodom na útok bolo klamstvo Západu o použití chemických zbraní zo strany Asada, ide o rovnaké klamstvo ako napríklad v prípade existencie irackých zbraní hromadného ničení), prišla sýrska vládna odpoveď v podobe úplného vyčistenia východnej Ghuty, oslobodenia Jarmuku  a celej provincie Damask od proamerických teroristických bánd. Trumpov útok totiž znamenal, že všetky proamerické skupiny sa stali legitímnym cieľom ruských bojových lietadiel a sýrskej armády.

Sýrske vládne sily po útokoch Američanov prestali s rešpektovaním bezpečnostných zón, na ktorých sa pred niekoľkými rokmi dohodli s Američanmi a Západom.  Teroristi na vlastnej koži pocítili, že Trumpove bombardovanie Sýrie prinieslo tvrdú odpoveď Ruska, Sýrie a Iránu. Pri leteckých útokoch Ruska nehrozí obviňovanie z používania chemickej munície, po ruských leteckých útokoch však teroristi nie sú schopní klásť ďalej relevantný odpor sýrskym vládnym jednotkám. Pritom v praxi aktivity sýrskej armády vyzerajú nasledovne – ak po leteckom útoku zaútočia sýrske vládne sily a stretnú sa s odporom, sýrski vojaci sa stiahnu a na nebi sa znova objavia ruské bombardéry. Nasleduje nový  letecký útok, pri ďalšom útoku sa už sýrske vládne sily vo väčšine prípadov nestretávajú s významnejším odporom a nič im nebráni obsadiť nové územie.

Proamerickí teroristi útokom Američanov a ich spojencov stratili možnosť využívať bezpečnostné zóny. Členovia proamerických bánd sú si dobre vedomí smrteľného nebezpečenstva, ktoré im hrozí. Chápu, že Američania nepôjdu s Rusmi do otvorenej konfrontácie a ruské letectvo je schopné enklávy teroristov zničiť zo vzduchu. Proamerickí teroristi pochopili, že kvôli postupu Donalda Trumpa stratili možnosť krytia a preto vo veľkom súhlasia s odchodom do provincie Idlib. No letecké útoky Ruska už pokračujú aj v Idlibe, pričom v oblasti sa presadzujú aj Turci, ktorí útočia na bývalých proamerických “zelených teroristov”.

V Idlibe prichádza k zaujímavému posunu. Zvyšky proamerických skupín, ktoré ustúpili do Idlibu sa začali preorientovávať. Odstupujú od Američanov a snažia sa vstúpiť do tureckých služieb. Ich postup je pragmatický a založený na overenej pravde, ktorú možno vyjadriť slovami “Ak sa niekto topí, nesmie sa spoliehať len na cudziu pomoc, ale musí sa zo všetkých síl snažiť aj sám, aby sa neutopil”. Dnes sme svedkami skutočnosti, že bývalí členovia proamerických skupín sa veľmi snažia, aby neskončili v masových hroboch, takže proturecká zástupná armáda sa utešene rozrastá.

Trumpov útok Tomahawkami na Sýriu rozviazal ruky Moskve, Damasku i Teheránu. Navyše Turci sú pri chuti a pokračujú vo svojom tlaku voči Kurdom na severe Sýrie, kde stoja Američania pred veľmi nepríjemnou dilemou – koho podporovať? Zvoliť si Turkov, alebo Kurdov (Kurdi sú poslednou americkou zástupnou armádou v Sýrii a Turci sa vyhrážajú nákupom S-400, uzavretím Incirliku a pod.)  Aj Turci a aj Kurdi robia všetko preto, aby Američanom prekazili ich predstavu – kontrolovať Turkov a Kurdov tak, aby obe zoskupenia plnili americké predstavy.

Ohľadne amerických aktivít v súvislosti  s dianím na severe Sýrie. Včera portál Iarex publikoval zaujímavú informáciu o tom, že Turci a Američania dospeli k určitej dohode na úkor Kurdov. Kurdi v Manbidji sa tak na vlastnej koži presvedčili, že dôverovať Američanom sa nevypláca a že Američania nemajú priateľov, len svoje záujmy.

Na základe určitého zblíženia amerických a tureckých postojov prišlo k tomu, že kurdská YPG začala sťahovať svoje jednotky z južných sektorov v blízkosti Manbidju. O zblížení Američanov a Turkov už informoval minister tureckých zahraničných vecí Cavosoglu a rovnako aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Američania informovali, že pre oblasť Manbidju už existuje “cestovná mapa” na riešenie existujúceho problému (politická trasa regulácie a postupu krokov potrebných k vyriešeniu existujúceho problému).

Pokiaľ sa však Pompeo vyjadruje relatívne opatrne, turecký minister Cavosoglu už hovorí o odstúpení a odzbrojení väčšiny kurdských skupín na severe Sýrie a je presvedčený, že čoskoro sa podobný scenár uplatní aj v oblasti Rakky a Kobani. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že v oblasti Rakky sa zaktivizovali neznáme partizánske skupiny, ktoré začali s útokmi na amerických vojakov, francúzskych špecialistov i na Kurdov. V celej oblasti silnejú aj prejavy protikurdskej nenávisti, miestni Arabi Kurdov, ktorí spolupracujú aj s Izraelom nenávidia.

Len pred dvoma dňami prišlo k ďalšiemu útoku na americký konvoj v blízkosti Ain Issa (tu slúži 200 Američanov a 75 Francúzov), kde zahynul podľa Američanov jeden z inštruktorov, niekoľko Kurdov utrpelo zranenia. Objavujú sa však aj hlasy, že pri útoku na konvoj zahynulo a utrpelo zranenia viacero  Američanov a Francúzov, situácia je zatiaľ nejasná, informácie portálu Dimpenews hovoriace o smrti 30 západných žoldnierov treba brať s rezervou. Najbližšie dni však pravdepodobne objasnia čo sa v Ain Issa stalo a dozvieme sa aj podrobnejšie informácie o výsledku najnovšieho útoku na americko-francúzsky konvoj na území Sýrie v blízkosti americkej základne Ain Issa.

Američania si už uvedomili, že ich útok Tomahawkami v Sýrii umožnil Rusku, Sýrii a Iránu zaujať oveľa tvrdšie postoje k proamerickým bandám. Vyostruje sa situácia v Deir ez Zor, Američania navyše zvyšujú svoj tlak na Teherán, dostali sa však do rozporu so štátmi EÚ, ktoré odmietajú jednostranné vypovedanie jadrovej dohody s Iránom zo strany USA a takisto odmietajú suicidnú politiku EÚ založenú na dodržiavaní amerických protiiránskych sankcií, pretože protiiránske sankcie, rovnako ako protiruské sankcie poškodzujú najmä EÚ a výhodné sú len pre Američanov.

Úspešné vyčistenie východnej Ghuty, Jarmuku a iných oblastí v provincii Damask umožňuje sýrskym vládnym silám uvoľniť nové jednotky a nasadiť ich na iných frontoch. Logickým krokom by bolo  vyčistenie oblasti na juhu Sýrie v provincii Daraa a Kuneitra, čo veľmi znervózňuje Izrael. Ten v uvedených provinciách podporuje protiasadovské skupiny a Drúzov, sýrska armáda je však pripravená napriek izraelským vzdušným a raketovým útokom na sýrske územie, danú oblasť získať pod svoju kontrolu.

Sýrčania však potrebujú čas, aby sa preskupili a pripravili na novú ofenzívu. Takisto by sa mala vyjasniť aj situácia v Idlibe, ktorý sa dostáva pod tureckú kontrolu. Pretože pokiaľ nebudú eliminované proamerické skupiny v Idlibe, konflikt s proizraelskými skupinami a hrozbou v podobe priameho vstupu izraelských vojenských jednotiek do konfliktu so sýrskymi vládnymi jednotkami, môže mať negatívny dopad na celú sýrsku vojenskú kampaň. V Idlibe však Turci úspešne postupujú a celú oblasť dostávajú pod svoju kontrolu, väčšina proamerických poľných veliteľov zahynula pri útokoch neznámych síl, ich nástupcovia postupne prechádzajú aj so zvyškami ozbrojencov pod turecké vedenie.

Takže existuje aj eventualita, že útok sýrskych vládnych vojsk na juhu Sýrie v provinciách Daraa a Kuneitra sa začne až po vyriešení problému v Idlibe. Potom Moskva, Teherán a Ankara ústami Damasku predloží Izraelu a USA ultimátum. V prípade, že Izrael a Američania neprestanú podporovať proizraelské bandy na juhu Sýrie, bude nasledovať mohutný útok sýrskych vládnych síl za pomoci iránskych dobrovoľníkov, šiítskych organizácii, Hizballáhu a ruského letectva.

Možnosti Izraela a USA pri takomto scenári sú značne obmedzené. Konkrétne Izrael sa bude musieť veľmi snažiť, aby sa konflikt neprelial na Golanské výšiny a súčasne sa nezvýšili aktivity v súvislosti s palestínskou intifádou v Gaze a na Izraelom okupovaných palestínskych územiach. Rovnako sa budú musieť veľmi snažiť aj Saudi, ktorých južné provincie už dnes napádajú jemenskí šiítski Huthijovia, podporovaní Iránom.