Nigerský prevrat hrozí ďalšou bezprecedentnou migračnou vlnou do Európy

Ak si vezmete klasickú knihu amerického stratéga Eda Luttwaka Coup d’État: Praktická príručka, dočítate sa, že Nigerčania zažili v rokoch 1974 až 2010 sedem pokusov o prevrat, ale že v poslednom čase je ich krajina vzácnym ostrovom stability v nestabilnom regióne. Teraz sa hrá hra nervov: Po tom, čo junta neodišla v stanovenom termíne a obnovila Bazoumovu vládu, svet sleduje, či zasiahne „NATO“ regiónu, ECOWAS, ktorého členom je aj samotný Niger (len jeho členstvo bolo kvôli prevratu pozastavené).

Hrozba totálnej regionálnej vojny, a dokonca aj pokoj pred búrkou, bola ohrozená uzavretím vzdušného priestoru v Nigeri a pozastavením letov do niektorých susedných hlavných miest národnou leteckou spoločnosťou bývalých francúzskych kolonialistov, pričom Francúzsko je najaktívnejšou európskou krajinou v západnej Afrike. Horúčkovité rokovania prebiehajú aj v rámci EÚ, zatiaľ čo Rusi stavajú na protifrancúzskych náladách Západoafričanov.

Za posledných 30 rokov sme sa Maďari naučili, čo znamená regionálna vojna. V neposlednom rade utečenci, v našom prípade z južnoslovanského regiónu a Ukrajiny. Ale počet obyvateľov západoafrického regiónu je sedemkrát väčší ako počet obyvateľov bývalej Juhoslávie a Ukrajiny spolu. Je ich toľko, koľko ich máme v celej EÚ. Sahel, ktorý sa začína v Mauritánii a tiahne sa na východ od tohto regiónu až po Etiópiu, je jednou z najcitlivejších bezpečnostných zón na svete.

V regionálnej vojne, v ktorej má každá strana svoju vlastnú agendu, nie je 100 miliónov migrantov, o ktorých hovoria odborníci, prehnané. V najbližších rokoch by sa ich toľko mohlo presunúť do Európy, najdostupnejšieho kúta rozvinutého sveta. Aj keď západná Afrika nie je v správach, trpí kombináciou zmenšujúcej sa ornej pôdy, nedostatku potravín, islamistického teroru, prenasledovania kresťanov a populačnej explózie – napríklad nigérijská žena porodí v priemere sedem detí. Vojna môže byť poslednou kvapkou.