Nemecko otvára peňaženku a ťahá Európu zo stagnácie

Práve prudký nárast úrokových sadzieb v uplynulých rokoch výrazne zvýšil náklady na obsluhu dlhu a v mnohých krajinách sa stal jednou z najrýchlejšie rastúcich položiek verejných výdavkov. Problém je o to vážnejší, že veľké ekonomiky stoja pred masívnymi potrebami refinancovania, ktoré budú musieť zvládnuť za výrazne horších podmienok než v minulosti.

Najviditeľnejším príkladom zostávajú Spojené štáty. Krajina si len nedávno podľa ekonóma prešla najdlhším vládnym „shutdownom“ vo svojej histórii a napätie okolo verejných financií sa tým neskončilo. Celkový dlh federálnej vlády by mal tento rok dosiahnuť približne jeden bilión dolárov, pričom samotné úroky už dnes predstavujú druhú najväčšiu položku federálneho rozpočtu. Navyše, významná časť dlhu tento rok dospieva a bude sa refinancovať pri vyšších úrokoch, čo podľa Patrika Kindla znamená, že tlak na americké verejné financie sa bude v najbližšom období ešte stupňovať.

Podobné obavy sa čoraz viac týkajú aj Európy. Investori začínajú s napätím sledovať najmä Francúzsko, ktoré sa v roku 2026 môže stať slabým miestom eurozóny. Verejný dlh krajiny už presiahol 115 percent HDP a rozpočtový deficit sa dlhodobo drží výrazne nad hranicou troch percent, aktuálne na úrovni viac ako piatich percent HDP. V prostredí rastúcich nákladov na obranu, klimatické opatrenia a sociálne výdavky sa téma vládnych dlhov podľa Kindla stane jednou z hlavných spoločenských a politických otázok tohto roka a bude stáť v ostrom protiklade k ambíciám vlád míňať viac.

V kontraste s týmito obavami pôsobí krok Nemecka, ktoré sa rozhodlo aktívne bojovať proti stagnácii európskej ekonomiky. Berlín v minulom roku uvoľnil prísne dlhové pravidlá a otvoril si priestor na výrazné zvýšenie verejných výdavkov. Plánovaný deficit na úrovni štyroch percent HDP predstavuje najväčší fiškálny impulz od 70. rokov minulého storočia. Peniaze majú smerovať do zbrojenia, modernizácie infraštruktúry a podpory zelenej transformácie. Keďže nemecká ekonomika je hlboko prepojená so zvyškom Európy, tento stimul sa podľa očakávaní prejaví aj mimo hraníc krajiny, a to prostredníctvom subdodávateľských reťazcov, rastu miezd a vyššieho dopytu domácností. Pre Slovensko má tento vývoj osobitný význam, keďže vývoz do Nemecka tvorí približne pätinu celkových exportov a ide o nášho najväčšieho obchodného partnera.

Do ekonomickej mozaiky roka 2026 vstupuje aj umelá inteligencia, od ktorej si mnohí sľubujú zrýchlenie rastu produktivity. Podľa Patrika Kindla však jej reálny prínos príde skôr postupne než skokovo. Firmy do AI intenzívne investujú, no zatiaľ ju využívajú najmä v podporných činnostiach s obmedzeným dosahom na celkový výkon. Skutočný ekonomický efekt sa dostaví až vtedy, keď podniky dokážu umelú inteligenciu systematicky zapojiť do kľúčových procesov, čo si vyžiada čas, kvalitné dáta a pripravenú pracovnú silu. V krátkodobom horizonte tak môže AI paradoxne skôr zvyšovať náklady než okamžite zrýchľovať hospodársky rast, pričom rozdiely medzi rýchlo a pomaly sa adaptujúcimi krajinami a firmami sa budú ďalej prehlbovať.

Tieto trendy sa premietajú aj do investičného prostredia. Rovnako ako vlani, aj v roku 2026 budú americké trhy ťažiť najmä z rozvoja AI a postupného znižovania úrokových sadzieb. Analytici však očakávajú vyššiu volatilitu a skromnejšie výnosy než v predchádzajúcom roku. Európske akcie by mohli okrem technologického sektora podporiť aj fiškálne stimuly z Nemecka. Zároveň sa začne jasnejšie ukazovať, či sú súčasné valuácie technologických firiem opodstatnené. Sektor umelej inteligencie totiž stojí na krehkom základe, ktorý môže narušiť geopolitické napätie alebo sklamanie z firemných výsledkov. Rok 2026 tak môže byť pre investorov testom trpezlivosti aj schopnosti rozlišovať medzi dlhodobým potenciálom a krátkodobým nadšením.