Združenie „Sieť kritických sudcov a prokurátorov“ (Netzwerk Kritische Richter und Staatsanwälte – KRIStA) je skupina nemeckých právnikov, ktorí sa venujú analýze krokov politikov, zákonodarcov a inštitúcií v časoch koronakrízy. Sú politicky neutrálnymi zástancami právneho štátu a základných demokratických princípov. Výslovne sa dištancujú od akýchkoľvek extrémnych tendencií.

Iniciatíva KRIStA sleduje vývoj od marca 2020 so znepokojením a je presvedčená, že sa dejú veci z ústavného hľadiska prinajmenšom veľmi pochybné. Na základe svojich analýz vydala stanovisko k zavedeniu povinnosti očkovania proti ochoreniu Covid-19. Tých desať bodov prinášame v plnom znení.

10 dôvodov proti povinnému očkovaniu podľa iniciatívy KRIStA

1. Podľa oficiálnych informácií schvaľovacieho orgánu EMA (European Medicines Agency) očkovanie proti Covidu-19 nechráni pred infekciou a prenosom vírusu SARS-CoV-2. Podľa EMA nie je známe, do akej miery môžu ľudia, ktorí boli zaočkovaní, prenášať a šíriť vírus. Všetky očkovania proti Covidu-19 boli schválené EMA len na ochranu pred ochorením Covid-19, t.j., na ochranu pred závažným priebehom po infekcii SARS-CoV-2.

2. Podľa harvardskej štúdie, ktorá skúmala 68 krajín a 2947 okresov v USA, počet infekcií neklesá v závislosti od zaočkovanosti. Ba naopak: štúdia dokonca zistila miernu tendenciu, že čím je vyššia zaočkovanosť, tým je vyšší počet infekcií. Výsledky štúdie sú v súlade s negatívnymi skúsenosťami niektorých krajín s obzvlášť vysokou zaočkovanosťou (Gibraltár, Island, Írsko, Portugalsko), ktoré napriek vysokej zaočkovanosti zaznamenali nárast počtu infekcií. Podľa tejto harvardskej štúdie nemá zaočkovanosť vplyv na mieru infekcie.

3. Očkovanie proti Covidu-19 nie je v žiadnom prípade porovnateľné s očkovaním proti osýpkam či kiahňam, pretože očkovanie proti Covidu-19, na rozdiel od očkovania proti osýpkam alebo kiahňam, nechráni pred infekciou a prenosom vírusu: očkovanie proti Covidu-19 nevytvára sterilnú imunitu. Na rozdiel od očkovania proti osýpkam alebo kiahňam, pri očkovaní proti Covidu-19 nie je možné dokázať pozitívny vplyv na infekčný proces. Okrem toho, úmrtnosť na pravé kiahne je okolo 30 percent, kým úmrtnosť na infekciu pri SARS-CoV-2 je podľa WHO v priemere 0,23 percenta. Vzhľadom na rôznu mieru nebezpečenstva, ale aj vzhľadom na úplne odlišný typ vakcíny nemožno ako argument v prospech povinného očkovania použiť prirovnanie k očkovaniu proti kiahňam či osýpkam.

4. Ako vyplýva z oficiálnych správ z augusta 2021, podľa amerického zdravotníckeho úradu CDC a britského zdravotníckeho úradu PHE, ako aj podľa štyroch štúdií, majú očkovaní porovnateľne vysokú vírusovú záťaž ako neočkovaní, keď sa nakazia. To znamená, že očkovaní ľudia sú rovnako nákazliví ako neočkovaní a predstavujú porovnateľne vysoké riziko nákazy.

5. Podľa správy Inštitútu Roberta Kocha z 25. novembra 2021 bolo 56 percent hospitalizovaných pacientov s Covidom-19 vo veku nad 60 rokov dvakrát zaočkovaných. K 9. novembru 2021 waleský zdravotnícky úrad uviedol, že 83,6 percent hospitalizovaných pacientov s Covidom-19 bolo dvakrát zaočkovaných. Tvrdenie, že s Covidom-19 sú v nemocniciach väčšinou (a podľa bavorskej vlády dokonca 90 percent) neočkovaní pacienti, nie je pravdivé.

6. Podľa správy Spolkového kontrolného úradu z 9. júna 2021 nedošlo v Nemecku v prvom pandemickom roku 2020 k preťaženiu zdravotného systému. Naopak, v roku 2019 bolo obsadených dokonca viac lôžok ako v roku 2020. Aj analýza hospodárenia nemocníc a paušálnych kompenzácií v koronakríze z 30. apríla 2021 Poradným zborom ministerstva zdravotníctva dospela k výsledku, že ročne v priemere štyri percentá všetkých lôžok intenzívnej starostlivosti boli obsadené pacientmi s koronavírusom a pandémia nikdy nepriviedla ústavnú starostlivosť k jej limitom. Podľa správy Federálneho dvora audítorov a analýzy Poradného zboru ministerstva zdravotníctva z 30. apríla 2021 nedošlo k preťaženiu zdravotného systému počas prvej, druhej ani tretej „pandemickej vlny“. Vynára sa otázka, prečo by teraz malo dochádzať k preťaženiu v rámci štvrtej „vlny“, najmä ak 70 percent ľudí je v súčasnosti už zaočkovaných, a teda by mali byť chránení pred ťažkým priebehom. V tomto okamihu by zdravotný systém nemal byť preťažený, ak očkovanie proti Covidu-19 skutočne ponúka ochranu pred ťažkým priebehom.

7. V súčasnej situácii nehrozí žiadne preťažovanie nášho zdravotného systému, keďže podľa registra intenzívnej starostlivosti DIVI, ktorý má na starosti Inštitút Roberta Kocha, nedochádza k nárastu celkového využitia lôžkových kapacít intenzívnej starostlivosti. Dokonca je v súčasnosti lôžok intenzívnej starostlivosti celkovo o niečo menej ako v apríli 2021. Navyše, podľa týždennej správy pracovnej skupiny pre chrípku nebol zaznamenaný nárast akútnych respiračných ochorení. Výskyt akútnych respiračných ochorení vrátane Covidu-19 je podobný ako v predchádzajúcich rokoch 2017, 2018 a 2019.

8. Podľa epidemiologického bulletinu WHO z októbra 2020 je úmrtnosť na infekciu SARS-CoV-2 v priemere 0,23 percenta. Takáto úmrtnosť na infekciu zodpovedá úmrtnosti na stredne ťažkú chrípku. V predchádzajúcich rokoch počas chrípkových vĺn nebolo nevyhnutné žiadne očkovanie, a tak vzniká otázka, prečo by teraz malo byť nevyhnutné očkovanie kvôli Covidu-19. Skutočnosť, že SARS-CoV-2 je menej smrteľný, ako sa pôvodne predpokladalo, potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa profesora Kauermanna z Inštitútu pre štatistiku Univerzity Ludwiga Maximiliana v Mníchove a podľa štúdie Univerzity Duisburg-Essen, v Nemecku v roku 2020 nebola zaznamenaná nadmerná úmrtnosť.

9. Ochranu širokej verejnosti pred Covidom-19 očkovaním nie je možné preukázať (pozri vysvetlenie v bodoch 1 až 3). Ak by sa zaviedlo povinné očkovanie ako individuálna ochrana, potom by sa podobne museli zakázať rizikové športy, jazdenie na motorke, fajčenie, alkohol a najmä sladené nápoje. Každý, kto by potom potreboval lekárske ošetrenie kvôli rizikovému životnému štýlu alebo kvôli svojmu nezdravému životnému štýlu, by musel byť odmietnutý. To odporuje základným princípom slobody a demokracie.

10. Požiadavka povinného očkovania by bola ústavná iba vtedy, ak by okrem iných aspektov neexistovali žiadne alternatívne možnosti ako liečiť Covid-19, ale ako preventívne ochranné opatrenie by bolo dostupné len očkovanie. To sa však dá spochybniť, keďže existujú vedecké publikácie, ktoré naznačujú, že liečba ivermektínom môže znížiť nemocničnú liečbu o 75 až 85 percent. Pozitívne skúsenosti s užívaním ivermektínu na Covid-19 sú aj z niektorých indických štátov, Mexika a Peru. Skúmanie, či je ivermektín vhodný na liečbu Covidu-19, ešte nie je ukončené a nesmie sa mu brániť ani ho potláčať, no zdá sa, že v súčasnosti sa tak deje z čisto finančného hľadiska. Aj bavorský zemský snem vo svojom uznesení z 24. 6. 2021 riešil používanie ivermektínu na liečbu Covidu-19. Kým nemožno vylúčiť, že ivermektín je alternatívnou možnosťou liečby Covidu-19, hovorí to proti povinnému očkovaniu. Zákonodarcovia musia poskytnúť dôkaz, že okrem očkovania nie sú dostupné žiadne alternatívne možnosti liečby. V prípade pochybností je to argument proti povinnému očkovaniu.

Pôvodný nemecký text aj so širším zdôvodnením nájdete tu.

Dodajme ešte, že do 10. januára 2022 má minister Lengvarský pripraviť na zasadnutie vlády SR návrh zákona o povinnom očkovaní proti ochoreniu Covid-19 v Slovenskej republike.

Ivan Lehotský