Nemecké koncerny vystúpili proti Ukrajine a Poľsku, ktoré hája svoje a americké záujmy

Trochu o týchto spoločnostiach. Wintershall. To je fakticky BASF (stopercentná dcéra nemeckej chemičky, ktorá je najväčšia na svete). Rakúska spoločnosť OMV, je zas najväčšia ropná spoločnosť v centrálnej Európe.

Riaditelia týchto gigantov spolu s riaditeľom spoločnosti Uniper, ktorý sa k nim pridal, prehlásili: „Energetická bezpečnosť Európy sa nesmie stať hračkou americkej energetickej a ekonomickej politiky, a tiež činností USA vo sfére bezpečnosti a geopolitiky.” A nasledujúce USA „také krajiny, ako Ukrajina či Poľsko, ktoré sú prepravci monopolisti, nemajú záujem na vytvorení novej konkurencieschopnej plynárenskej infraštruktúry v Európe”.

Stavba plynovodu (Severný prúd 2 — red.) znamená diverzifikáciu existujúcich ciest, doplnenie a rozšírenie existujúcich sieti. Presne to je v záujmoch európskej energetickej únie a stabilného európskeho plynárenského vnútorného trhu. Severný prúd 2 zväzuje a zosilňuje Európu, pretože bude vytvorený spoľahlivý transport plynu do Európy. A ten, kto vystupuje proti Severnému prúdu 2, napomáha oslabeniu konkurencie a energetickej bezpečnosti EÚ”.

Také vyjadrenie jednoducho nie je možné urobiť bez súhlasu vlastníkov vyššie zmienených štruktúr. Čo to znamená?

Najväčší energetický biznis starej Európy sa definitívne a nezvratne rozhodol v otázke o ruských plynovodoch. Veľmi dobre chápe všetky možné prekážky, rovnako tak i všetky „inštrumenty určené k čeleniu” tomuto projektu na všetkých možných i nemožných úrovniach. A rozhodnutie padlo.

A nie náhodou sa „Európska komisia musí zaoberať otázkou, prečo v diskusiách okolo Severného prúdu 2 nejedná objektívne”. To znamená, že najväčšie koncerny Európy naznačujú, že Európska komisia by si mala pamätať, kto Brusel platí.

Bez ohľadu na to, že pozícia európskeho megabiznisu bola i skôr jasná, je tu dôležité niečo iné. Vyššie zmienené prehlásenie je možné považovať nielen za ekonomické, ale i za politické.

Európsky reálny sektor veľmi dobre chápe, že teraz stojí na hrane. Jedná sa o jeho samotnú existenciu. Okrem celosvetovo preslávenej „nemeckej kvality” je veľkou výhodou európskeho priemyslu, ktorý vyžaduje veľké množstvo energie, i konkurencieschopná cena. A tej sa dosahuje i vďaka dostupnosti plynu z plynovodov (či už je ruský či nie, na tom nezáleží).

Závisieť v týchto otázkach na „ukrajinskej rúre” Európa chce ešte menej než Ruská federácia. Pre nemeckých chemikov či elektrotechnikov je to otázka samotného prežitia v superkonkurenčnom prostredí.

Jednoduchým „riešením otázky Severného prúdu 2″ sa európsky biznis nemôže obmedziť — ak sa vydávaš na nejakú cestu, tak na nej budeš musieť prejsť isté množstvo po sobe idúcich krokov.