Môj profil 
Predplatné
Ak by niekto potreboval dôkaz o narastajúcej moci hlavných médií, nemusí sa pozerať ďalej ako na východnú hranicu Európy, kde sa peniazmi prepojené krajiny militarizujú pod sci-fi hrozbou “ruskej agresie”.
Zdá sa, že prebiehajúca kampaň západných médií o démonizácii Ruska priniesla svoje ovocie, keďže tento týždeň Poľsko pozvalo americkú armádu “do svojho domu”. A nie ako by ste si mysleli, že len na pár dní, ale navždy. Možno nie je náhoda, že pozvánka s názvom “Návrh na stálu prítomnosť USA v Poľsku” znie ako by bola napísaná skupinou lobistov z Capitol Hill.
Vyjadrím sa k bludným článkom a rozhovorom západných médií o Rusku – o “hybridnej vojnu prostredníctvom pripojenia Krymu, kybernetických útokov na ukrajinskú infraštruktúru a agresívnych akcií v Gruzínsku” ako to uviedlo poľské ministerstvo obrany, ktoré zaplatí 2 miliardy dolárov za to potešenie, že môže hostiť vojakov USA na svojom území.
V minulosti národy míňali miliardy, aby sa bránili pred zahraničnou okupáciou. Dnes šťastne píšu pozvánky, len aby mali istotu, že sa to stane. Poľsko, v súlade s diktátom NATO, už pripravuje 2 % svojho ročného HDP na výdavky na obranu.
Mali by sme teraz veriť, že Varšava musí presadzovať prítomnosť cudzích armád, aby obhájila svoje hranice, a to najmä vtedy, keď hrozba invázie je výsledkom fantázie médií?
Pozorný čitateľ by si všimol najzaujímavejšiu položku v poľskej pozvánke, prečo vazalské štáty NATO trpia strachom: “Rusko sa usiluje o posilnenie svojich politických a hospodárskych vzťahov s kľúčovými európskymi krajinami na úkor národných záujmov USA.”
Navyše v stanovisku pre agentúru Bloombergu v diskusii o poľskej pozvánke, ktorá bola údajne odoslaná poľským ministerstvom obrany bez výslovného súhlasu poľského prezidenta, Leonid Bershivsky tvrdí, že Poľsko by malo pokračovať vo svojom veľkom pláne, pretože “Rusko by mohlo reagovať. ”
Naozaj? Vzhľadom k tomu, že Bershidsky nezabudol na nedávne vyhlásenie Vladimíra Putina, keď predstavil niektoré z najnovších vojenských noviniek v Rusku, zdá sa, že autor s jeho čitateľmi úmyselne nevnímajú očividný dostatok možností Ruska. Koniec koncov Rusko by mohlo v stálej miere rozmiestňovať rakety Iskander v Kaliningradskej oblasti, čo by určite nedalo poľským ľuďom veľký dôvod na pokoj.
Pred pokračovaním je potrebné zdôrazniť, že Rusko buduje pokročilé zbraňové systémy, a to nie preto, že Rusi sú inherentne agresívnou rasou, ktorá sa pokúša napadnúť svojich susedov. Rozhodne nie. Dôvodom rýchleho výskumu a vývoja týchto systémov bolo to, že ako vysvetlil Putin, USA odstúpili od Protibalistických raketových zmlúv. Toto poľutovaniahodné rozhodnutie bolo nasledované odmietnutím Washingtonu spolupracovať s Moskvou na štíte americkej protiraketovej obrany – systéme, ktorý predstavuje priamu hrozbu pre strategickú rovnováhu.
“Nakoniec, ak by sme nič neurobili, spravili by sme ruský jadrový potenciál bezcenným,” povedal ruský prezident.
Medzitým USA v tom istom čase zabezpečovali svoj raketový štít, dohodou krajín NATO, čím zasahovali aj do priestorov na hraniciach Ruska. Napriek tomu, že Washington sľúbil, že to nikdy neurobí. Američania sú zodpovední za spustenie skutočného preteku v zbrojení s Ruskom, sa teraz pokúšajú skryť svoje bláznivé stopy vytvorením paradigmy ruskej agresie, a tým chcú všetko vysvetliť.
Takže samozrejme, Bershidsky, ruský novinár sídliaci v Nemecku sa veľmi mýli. Rusko môže v reakcii urobiť dosť veľa, ak by Poľsko na svojom území trvalo rozmiestnilo infraštruktúru a personál USA. A keďže očividná ruská odpoveď by bola posilnenie hranice a rozvíjanie zbraní na kontrolu neúprosného posunu NATO smerom na východ, argumentácia Bershidského prichádza viac než hlúpa a mimoriadne nebezpečná.
Podobne ako propagandistické letáky padli z neba na nepriateľské územie v mnohých vojnách, západné médiá bombardujú obyvateľov východnej Európy mýtom o ruskej agresii, ktorá ako kreslená rozprávka hovorí o ruskom útoku na európske územie, ktorý už-už každú chvíľu začne.
Napriek tomu Bershidsky s úctou priznáva, že Rusko nedosiahne nič tým, ak by napadlo svojich susedov, ako sú pobaltské štáty alebo Poľsko. “Akékoľvek možné prínosy snahy o prevzatie národov s chudobnými zdrojmi s väčšinou nepriateľským obyvateľstvom blednú pred rizikom úplného konfliktu s NATO, aj keď angažovanosť aliancie nie je 100-percentne istá,” argumentoval.
Avšak, rovnako ako šialená tendencia mnohých západných komentátorov v týchto dňoch, Bershidsky sa pozerá na svet predovšetkým prostredníctvom šošoviek amerických záujmov, a tak ponúka chybný nápravný prostriedok k neexistujúcemu problému.
“USA nestrácajú nič tým, že prijmú veľkorysý návrh Poľska a postupne presúvajú vojská z Nemecka,” tvrdí a nezabúda na to, čo Poľsko stráca tým, že zhorší svoje vzťahy s Moskvou.
Potom sa však sám dostáva do rozporu s jeho predošlým tvrdením o “ruskej agresii”: “Takýto krok by bol v súlade s uvedenými americkými cieľmi, ako je odradenie Ruska… Americká vojenská prítomnosť by mala byť spojená s obavou spojencov byť ohrozený. Táto úzkosť je silnejšia, čím je krajina bližšie k ruským hraniciam.”
V skutočnosti je “pocit ohrozenia” silnejší, čím viac krajina prijíma západný príbeh mediálneho hlavného prúdu v nominálnej hodnote. V skutočnosti sa NATO môže pripraviť na istú vojenskú nehodu, a to najmä na Ukrajine, s ktorou má Poľsko – nie Nemecko – hranice. Koniec koncov, prečo by inak USA súhlasili s predajom protitankových rakiet Ukrajine? A keď už sme pri tom, prečo boli v Kyjeve vysokí predstavitelia americkej administratívy, vtedy keď sa krajina začala hýbať… aby rozhodli v zákulisí, kto prevezme moc? Nie je to samotná definícia “zasahovania do záležitostí” cudzieho štátu?
Teraz odbočím. Bershidsky tvrdí, že americká armáda by mala zobrať ponuku Poľska na trvalé nasadenie, pretože “predná línia s Ruskom sa presťahovala na východ.” Čo však nespomína, je to, že predná línia sa presunula na východ kvôli konkrétnemu rozširovaniu NATO.
V skutočnosti Poľsko zdieľa hranicou s Ruskom, ale zdieľa oveľa väčšiu a vplyvnejšiu hranicu s americkou Alianciou, ktorej samotná existencia závisí od toho, že jej členovia akceptujú ilúziu, že Rusko je jasným súčasným nebezpečenstvom. Povinnosťou novinárov je poukázať na zjavné chyby takých presvedčení, ktoré sú úplne odpojené od reality, namiesto ich nekritického a jednoznačného prijatia.
