Celkové príjmy verejnej správy dosiahli 54,8 mld. eur, o 1,3 mld. viac oproti rozpočtu, najmä vďaka vyšším nedaňovým príjmom, príspevkom na sociálne zabezpečenie a grantom. Daňové príjmy však zaostali za plánom, najmä pre nižší výber DPH a spotrebných daní. Slovensko naďalej nevie podľa NKÚ efektívne čerpať eurofondy. Z programového obdobia 2021 – 2027 sa do konca roka 2024 vyčerpalo len 388,1 mil. eur, čo je 3 % z alokácie.

Rast ekonomiky ťahala spotreba domácností, podporená stabilným trhom práce, miernejšou infláciou a predzásobením pred zvýšením DPH. Významný vplyv na udržateľnosť verejných financií mali podľa NKÚ výdavky na dôchodky, ktoré dosiahli 10,5 mld. eur a medziročne vzrástli o 14,8 %. Sociálna poisťovňa vykázala deficit, ktorý musel byť vyrovnaný historicky najvyšším štátnym transferom v sume 2,72 mld. eur a presunmi z iných fondov.

Zdravotníctvo naďalej zápasí s rastúcou zadlženosťou, ktorá presahuje 2 mld. eur. NKÚ upozorňuje, že problémom nie je nedostatok zdrojov, ale ich netransparentné prerozdeľovanie a vplyv lobistických skupín. Významný tlak na verejné financie vytvára aj modernizačný dlh v zdravotníctve, doprave a životnom prostredí.

Pozitívom boli vyššie príjmy verejnej správy, priaznivý vývoj na trhu s emisnými kvótami a vyššie dividendy zo štátnych podnikov. Naopak, slabší makroekonomický vývoj a nízke čerpanie z Plánu obnovy tlmili rast príjmov. Slovensko za 20 rokov členstva v EÚ prijalo 25,6 mld. eur, no čerpanie eurofondov je dlhodobo slabé. V roku 2024 sa najviac prostriedkov využilo z ukončovaného obdobia 2014 – 2020. NKÚ varuje, že miliardové schodky v dôchodkovom systéme a zdravotníctve ohrozujú udržateľnosť verejných financií a prenášajú bremeno na budúce generácie.