Logicky, verdikt tohto súdu bol veľmi očakávaný a dovolím si tvrdiť, že mediálne zatienil aj odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca, ktoré v tom istom čase prebiehalo na pôde Národnej rady SR.

Už prvostupňový súd na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku bol justičnou udalosťou roka 2020. Problém bol v tom, že rozhodnutie tohto prvostupňového súdu nekonvenovalo s masívnymi očakávaniami verejnosti, a keďže proti obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej bola použitá len séria nepriamych dôkazov a indícií, súd nakoniec prijal princíp, že v prípade pochybností treba rozhodnúť v prospech obžalovaného a oboch, teda Mariana Kočnera ako aj Alenu Zsuzsovú spod obvinenia z objednávky predmetnej vraždy oslobodil.

Celý prvostupňový proces sa však niesol v znamení obrovského mediálneho tlaku a masívneho úniku informácií z trestného spisu. Pobavená či skôr zhrozená verejnosť tak mala možnosť dozvedieť obsah šifrovanej komunikácie medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovovu v aplikácii Threema. Aj preto bolo až prekvapujúce, že senát, alebo aspoň jeho väčšina, nepodľahol obrovským mediálnym očakávaniam a vydal rozsudok, ktorý verejnosť síce vnímala veľmi kontroverzne, no zároveň bol v súlade s princípmi rímskeho práva.

Toto rozhodnutie mal preskúmať senát Najvyššieho súdu pod vedením sudcu Petra Paludu, v ktorom okrem neho figurovali aj bývala predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková a dlhoročná sudkyňa Najvyššieho súdu SR Dana Wänkeová. Ako sa ukázalo, jeho odolnosť voči mediálnym očakávaniam, respektíve očakávaniam verejnosti bola podstatne menšia. Najvyšší súd SR nakoniec rozsudok o nevine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej zrušil a vrátil prvostupňovému súdy, aby v potrebnom rozsahu kauzu znova prejednal a opäť rozhodol. Podľa odôvodnenia predsedu senátu Najvyššieho súdu SR Petra Paludu Špecializovaný trestný súd v Pezinku pochybil: „Nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, neodôvodnil zrozumiteľne rozhodnutie, nevykonal všetky dôkazy. Dôkazy, ktoré vykonal, hodnotil podľa NS SR izolovane, z čoho vyplynul nesprávny právny záver rezultujúci do oslobodzujúceho rozsudku”.

Súd v Pezinku podľa senátu Najvyššieho súdu SR napríklad nevenoval náležitú pozornosť výhražným správam Mariana Kočnera voči Jánovi Kuciakovi, respektíve nedal dostatočný dôraz na komunikáciu Mariana Kočnera s Miroslavom Konôpkom, prípadne s vtedajším hlavným partnerom Penty Jaroslavom Haščákom. Podľa verdiktu Najvyššieho súdu SR by Špecializovaný trestný súd v Pezinku zrejme dospel k inému záveru, než k oslobodzujúcemu rozsudku, ak by chronologicky vyhodnotil dôkazy.

Najvyšší súd SR zároveň konštatoval, že komunikáciu v Threeme vníma ako zákonne získaný dôkaz, a zároveň upozorňuje: „Obsah tohto dôkazu bol hodnotený spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Trestného poriadku, pretože jednotlivé časti komunikácie medzi obžalovanými boli prvostupňovým súdom povytrhávané”.

Verejnosť teda prijala rozhodnutie Paludovho senátu Najvyššieho súdu SR ako správnu korekciu rozhodnutia pezinského súdu, všetky očakávania však aj tak naplnené neboli. Predovšetkým Najvyšší súd SR nevyhovel požiadavke prokuratúry, aby táto kauza bola pridelená inému senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, keďže ten pôvodný „zlyhal“. Túto skutočnosť sudca Najvyššieho súdu SR Peter Paluda odôvodnil konštatovaním: „Odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by preukazovali, že prvostupňový súd bol ovplyvnený pri svojom rozhodovaní. Konal tak, ako prvostupňové súdy konajú. Nebol zistený zámer, alebo úmysel ovplyvniť alebo zmariť dôkaznú situáciu.“

Uvidíme, ako sa s pripomienkami Najvyššieho súdu SR vysporiada pôvodný senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Ukazuje sa totiž, že dôkazná situácia v danej kauze nie je vôbec taká „ružová“, ako by sa mohlo zdať podľa mediálnych výstupov novinárov typu Monika Tódová a spol.

Veľmi zásadné svetlo do reálnej dôkaznej situácie dal v rozhovore pre RTVS novinár Dag Daniš, dnes pôsobiaci v konzervatívnom spravodajskom webe Konzervatívny denník – Postoj. Pred tromi rokmi bol kolegom Jána Kuciaka v redakcii Aktuality.sk, a práve on možno trocha prekvapivo povedal, že osobne je síce presvedčený o vine Mariana Kočnera, ale uznáva, že žiadne jasné, jednoznačne priame a nevyvrátiteľné dôkazy, ktoré by nad všetku pochybnosť dokázali jeho angažovanosť v tejto kauze, nie sú. On osobne tak bol pripravený aj na to, že aj Najvyšší súd SR potvrdí nevinu Mariana Kočnera, dúfal však, že v prípade Aleny Zsuzsovej je dôkazná situácia dostatočná na to, aby bola jej nevina zrušená.

Nakoniec očakávania predovšetkým mediálnej verejnosti boli naplnené. Uvidíme, ako sa s usmerneniami Najvyššieho súdu SR vysporiada pôvodný senát na súde v Pezinku. Niet však pochýb o tom, že mediálny tlak na sudcov tohto senátu bude ešte rádovo vyšší, než bol pri ich pôvodnom verdikte.