„Radikalizácia mladých sa deje primárne v online priestore. Najväčšie zlyhanie nie je ani samotná radikalizácia a extrémizmus, ale že sa nám ju nepodarí zachytiť včas (…). Práve preto sme tu aj v tomto širokom zložení, spájame štát, samosprávu, odborníkov, zástupcov cirkvi aj rodiny do jedného systému. Dnes sme diskutovali o tej prvej časti, ktorú chceme vykonať, a to je príprava legislatívy,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Priblížil, že prvý krok sa má zamerať na nastavenie systému spolupráce medzi štátom, samosprávou, odborníkmi a rodinami pri prevencii radikalizácie. V ďalšej fáze chcú podľa neho riešiť ochranu detí v online priestore vrátane nastavenia pravidiel pre sociálne siete, online služby a prístup k škodlivému obsahu. „Keď sa rozprávame o konkrétnych krokoch, ešte pred letom chceme do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) pustiť tento návrh zákona. Aj preto sa stretávame už tretíkrát, v takomto širokom zložení, aby sme doladili všetky detaily a zákon v rámci MPK prešiel čo najhladšie,“ podotkol.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) poukázal na nedostatočnú spoluprácu medzi jednotlivými zložkami systému. Podľa neho existujú aj zákonné prekážky, napríklad pri výmene údajov, ktoré sťažujú včasné zachytenie problémov. Pripravovaná legislatíva má preto podporiť integrovaný prístup. „O tom je napríklad časť legislatívy, ktorá hovorí o integrovanom prístupe, o odbúravaní administratívnych zákonných prekážok, aby to, samozrejme, bolo v súlade aj s európskou legislatívou týkajúcou sa GDPR, ale aj ústavnými princípmi,“ priblížil.

Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) pripomenul, že ide už o tretí okrúhly stôl k duševnému zdraviu detí a mladistvých, tentoraz so zameraním na radikalizáciu. Avizoval, že začiatkom júna predstaví konkrétne riešenia. „S komisárom pre deti Jozefom Mikloškom 4. júna v psychiatrickej liečebni v Hrani budeme hovoriť už o veľmi konkrétnych riešeniach,“ poznamenal.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter poukázal na skúsenosti s pilotným projektom tzv. SOS skupín. Tie prepájajú školy, psychológov, políciu aj sociálne služby pri riešení závažných prípadov násilia. Za deväť mesiacov podľa neho zachytili 26 vážnych prípadov, ktoré by bez koordinácie mohli eskalovať. „Ak sa pri vážnych prípadoch nevymieňajú informácie medzi políciou, kuratelou, psychológmi a školou, môže dôjsť aj k najhorším prípadom,“ uviedol. Dodal, že metodika fungovania týchto skupín je už predmetom legislatívneho zámeru a mala by byť predstavená v rámci pripomienkového konania, aby sa uplatňovala na celom Slovensku.

Riaditeľ IPčka Marek Madro upozornil na nárast rizikových prípadov. Spresnil, že od začiatku roka pracovali so 71 jednotlivcami, realizovali desiatky výjazdov do škôl a monitorovali viac ako 100 online komunít, kde dochádza k eskalácii násilia. Zdôraznil potrebu lepšieho prepojenia systému a dostupnosti pomoci. „Potrebujeme lepšie prepojiť jednotlivé časti systému, (…), školstvo, zdravotníctvo, bezpečnostné zložky, ale aj pomáhajúce sociálne služby. To druhé je, že potrebujeme zvýšiť dostupnosť pomoci, aby mladý človek nezostal bez podpory. A tretie je byť aktívne prítomný aj v online priestore, kde dochádza k radikalizácii,“ vymenoval.

Mikloško poukázal na to, že duševné zdravie je podľa mladých ich najväčším problémom. Upozornil, že z pocitu ohrozenia môže prameniť aj radikalizácia. Za dôležité považuje najmä posilnenie prvej psychologickej pomoci a dostupnosti podpory pre deti a mladých.