Ako The Post už informoval koncom minulého týždňa, tieto ťažkosti viedli americkú spravodajskú komunitu k záveru, že ukrajinská protiofenzíva nedosiahne aspoň jeden zo svojich kľúčových cieľov – dosiahnutie kľúčového juhovýchodného mesta Melitopol. Je to „zistenie, ktoré by v prípade, že sa ukáže ako správne, znamenalo, že Kyjev nesplní svoj hlavný cieľ, ktorým je odrezanie pozemného mosta Ruska na Krym v rámci tohtoročného ťaženia,“ napísali John Hudson a Alex Horton z The Washington Post.

Melitopol, ktorý leží na dvoch kľúčových diaľniciach a železničnej trati, je považovaný za vstupnú bránu na Krym. Jeho znovuzískanie by ochromilo schopnosť Ruska posilniť polostrov a zasadilo by mu demoralizujúci úder, čím by Kremľu spôsobilo nespočetné strategické bolesti hlavy a otvorilo Ukrajine dvere k ďalšiemu tlaku na Krym.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského trvajú na tom, že ich jednotky získajú späť každý centimeter ukrajinskej pôdy, ktorú stratili v prospech Ruska, vrátane Krymu. Západní politici a diplomati na verejnosti prijali túto víziu a zopakovali, že ich vlády budú podporovať Ukrajinu v jej obrane tak dlho, ako to bude potrebné. V súkromí sú rozhovory temnejšie a skeptickejšie, pričom mnohí predstavitelia skleslo hodnotia vyhliadky Ukrajiny na vyhnanie ruských útočníkov.

Nové hodnotenie amerických spravodajských služieb odráža menej vyjadrený, ale vznikajúci konsenzus. V piatok sa poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan pokúsil bagatelizovať jeho význam. „V priebehu posledných dvoch rokov sa z mnohých strán objavilo množstvo analýz toho, ako by sa táto vojna mohla vyvíjať,“ povedal novinárom v Camp Davide pred samitom s Južnou Kóreou a Japonskom, ktorý zvolali Spojené štáty. „A v priebehu času sme boli svedkami mnohých zmien v týchto analýzach, pretože sa menili dynamické podmienky na bojisku.”

Americkí predstavitelia a ich európski kolegovia sú však čoraz opatrnejší, pokiaľ ide o to, čo dúfajú, že sa protiofenzívou Ukrajiny dosiahne. „Už pred niekoľkými mesiacmi som povedal, že táto ofenzíva bude dlhá, krvavá a pomalá,“ povedal minulý týždeň generál Mark A. Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov. „A presne taká aj je: dlhá, krvavá a pomalá a je to veľmi, veľmi ťažký boj.”

„Aby sme mohli nasadiť naše záložné sily, musíme si byť istí, že cesty sú jasné,“ povedal Jurij Sak, poradca ukrajinského ministra obrany, mojej kolegyni Susannah Georgeovej. „Radšej pôjdeme pomalšie a uistíme sa, že zachováme životy našich vojakov.”

V analýze Inštitútu pre štúdium vojny zverejnenej po správe mojich kolegov sa uvádza, že „je predčasné hodnotiť celkový úspech prebiehajúcich ukrajinských protiofenzívnych operácií, ktoré sa uskutočňujú na niekoľkých líniách postupu k niekoľkým rôznym zdanlivým cieľom”.

Zintenzívňovanie vojny

Podľa The Washington post, sa vojna zintenzívňuje aj mimo frontových línií. Zatiaľ čo Ukrajina zintenzívnila útoky dronov na ruské územie, Rusko pokračuje v nerozlišujúcej kampani raketových útokov na ukrajinské civilné oblasti. V sobotu pri ruskom útoku na verejné námestie v severnom meste Černihiv zahynulo najmenej sedem ľudí vrátane dieťaťa. Zelenskyj, ktorý bol na ceste do severnej Európy s cieľom hľadať ďalšiu vojenskú pomoc, prisľúbil „hmatateľnú odpoveď”.

Realita tohto ťažkého boja viedla k nezvyčajne priamym priznaniam. Najvyšší predstaviteľ NATO Stian Jenssen vyvolal ukrajinské pobúrenie po tom, ako bol na verejnom podujatí v Nórsku citovaný, že si vie predstaviť scenár, podľa ktorého by Ukrajina získala členstvo v západnej vojenskej aliancii, ak by prijala určité územné ústupky voči Rusku.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorému Jenssen šéfuje, musel výroky svojho podriadeného stiahnuť. „Sú to Ukrajinci, a len Ukrajinci, ktorí môžu rozhodnúť, kedy sú vytvorené podmienky na rokovania, a ktorí môžu pri rokovacom stole rozhodnúť, čo je prijateľné riešenie,“ povedal a zopakoval rétoriku, ktorú západní predstavitelia bežne predvádzajú, keď sú konfrontovaní s otázkami o konečnom riešení na Ukrajine.

Zdá sa však, že ukrajinské ústupky sú mnohí v západných krajinách ochotní akceptovať. Úloha USA pri podpore Ukrajiny bude doma pravdepodobne ešte viac polarizovať, keďže vojna sa vlečie a voľby v roku 2024 sa blížia. Niektoré prieskumy verejnej mienky teraz ukazujú, že väčšina amerických voličov, najmä republikánov, je skeptická voči ďalšej pomoci Kyjevu. Toho sa chytili aj niektorí z tých, ktorí sa uchádzajú o republikánsku prezidentskú nomináciu.

„Naším cieľom by nemalo byť, aby (ruský prezident Vladimir) Putin prehral. Naším cieľom by malo byť, aby zvíťazila Amerika,“ povedal vo štvrtok pre CNN Vivek Ramaswamy, prekvapivý čierny kôň v boji, ktorý naznačil, že americké investície do boja Ukrajiny o prežitie zbližujú Rusko a Čínu.

„Zmrazil by som súčasné línie kontroly, čím by časti regiónu Donbas zostali Rusku,“ povedal Ramaswamy. „Ďalej by som sa tiež zaviazal, že NATO neprijme Ukrajinu do NATO.”

Skončí sa vojna po amerických voľbách?

Takýto návrh vysvetľuje, prečo si Bidenova administratíva myslí, že Putin investuje do vedenia tejto vojny až do volieb v roku 2024. „Putin vie, že hlavný republikánsky kandidát na prezidenta na budúci rok, bývalý prezident Donald Trump, by ukončil americkú podporu Ukrajine a že v Európe sú ďalší takí istí,“ napísal Tom Malinowski, bývalý demokratický kongresman a americký diplomat. „Večná vojna je naklonená Putinovi, nie Ukrajine.”

Malinowski vo svojom príspevku navrhol, že najlepším pragmatickým riešením pre ukrajinskú koncovku by bolo spojiť podporu kyjevskej protiofenzívy až do budúceho roka pred veľkým summitom NATO vo Washingtone. Tam by sa západná vojenská aliancia zaviazala rozšíriť členstvo a zmluvnú ochranu Ukrajiny na územie, ktoré kontroluje. To by znamenalo implicitný ústupok územia Rusku, ale pre Putina by sa stala skutočnou strategickou nočnou morou premena krajiny, ktorej suverenitu dlho odmietal, na ďalšieho silného člena NATO na jeho hraniciach.

Podľa The Washington Post, rozhovory o konečných hrách vo vojne však zostávajú fantazijné. Doteraz sa nezrealizoval žiadny ruský záväzok k rokovaniam v dobrej viere.

„Nikto vážne neuvažuje ani nediskutuje o diplomatickom ukončení vojny: predstava, ktorá sa mnohým vysokopostaveným Rusom javí ako osobná hrozba vzhľadom na všetky vojnové zločiny, ktoré ich krajina spáchala, a zodpovednosť, ktorú teraz nesie celá elita za masaker na Ukrajine,“ napísala Tatiana Stanovaya v časopise Foreign Affairs, pričom narážala na konsenzuálny názor kremeľskej elity.

„Mier pre Ukrajinu musí v určitom bode zahŕňať rokovania s Ruskom,“ napísala v nedávnej eseji vedecká pracovníčka Brookings Constanze Stelzenmüllerová. „Ale vzhľadom na neústupný postoj Kremľa by bolo dôkazné bremeno dôveryhodnosti jeho ponúk na rokovania mimoriadne vysoké. Prímerie založené na zmrazení status quo v podobe pokračujúcej ruskej okupácie Krymu a Donbasu by bolo odmenou za Putinovu agresiu a iba by pozastavilo nepriateľské akcie.”

Aby sa predišlo „riziku, že ukončenie vojny sa stane medzivojnovým obdobím,“ uzavrela, „len tie najsilnejšie záruky – jasná, konštruktívna a, dúfajme, krátka cesta k členstvu v NATO a EÚ – môžu uspokojiť bezpečnostné záujmy Ukrajiny a vlastne aj západnej aliancie.”

Úplné diplomatické víťazstvo Kyjeva by mohlo pomôcť vykompenzovať absenciu úplného vojenského víťazstva, uzatvára The Washington Post.