Môj profil 
Predplatné
“Sme ambiciózni v našich plánoch a krokoch. To je dôvod, prečo tvrdíme, že do piatich rokov musíme implementovať asociačnú dohodu (s EÚ) a docieliť také podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre žiadosť o členstvo v EÚ,” citovala Porošenka agentúra TASS. Prezident zároveň požiadal účastníkov summitu, by uznali, že sa Ukrajina môže stať plnohodnotným členom EÚ.
Ukrajinská vláda musí recipročne uskutočniť rozsiahle politické a hospodárske reformy
S odkazom, aby Ukrajina pokračovala v náročnom programe reforiem aj napriek kríze na východe štátu, prišla dnes do Kyjeva delegácia Európskej komisie (EK) na prvý summit EÚ-Ukrajina od pádu bývalého prezidenta Viktora Janukovyča z roku 2013.
Európsku úniu na v poradí už 17. summite s Ukrajinou zastupuje predseda EK Jean-Claude Juncker, šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn a podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Aj napriek bojom s proruskými separatistami na východnej Ukrajine je Kyjev v snahe odvrátiť štátny bankrot príjemcom podstatnej medzinárodnej finančnej podpory. EÚ v tomto procese zohráva kľúčovú úlohu. Ukrajinská vláda musí recipročne uskutočniť rozsiahle politické a hospodárske reformy.
Podľa diplomatických zdrojov Európskej únie nemôže ukrajinský prezident Petro Porošenko očakávať na dnešnom summite dôrazný pokrok, najmä čo sa týka zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny do štátov EÚ a žiadosti o vyslanie mierovej misie EÚ do konfliktných oblastí východnej Ukrajiny.
EÚ dostala ukrajinskú žiadosť o vyslanie mierotvornej misie do Donbasu, únia však zatiaľ v tomto smere nezaujala “žiaden postoj”. Žiadosť Kyjeva je predmetom skúmania zo strany expertov.
V krízovej oblasti už pôsobí niekoľko stoviek pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorí dohliadajú najmä na realizáciu prímeria zaisteného minskými dohodami.
Porošenko minulý týždeň na stretnutí z francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom zopakoval požiadavku na vyslanie mierotvornej misie EÚ, ktorá by mala “zabrániť odklonu od plnenia mierových dohôd”.
Ukrajinský prezident takisto vyjadril nádej, že Ukrajine pri plnení jej cieľov “európskej perspektívy” pomôže dohoda o bezvízovom styku s EÚ. Kyjev očakáva, že k prelomu v tomto smere by mohlo dôjsť počas májového summitu Východného partnerstva v Rige. Z hľadiska EÚ bude pokrok v tejto záležitosti závisieť od toho, do akej miery Ukrajina naplní konkrétne očakávania. Ešte pred summitom v Rige dôjde k stretnutiu s ukrajinskou delegáciou, na ktorom EÚ zhodnotí najnovší vývin udalostí.
Predstavitelia EÚ a Ukrajiny dnes prerokujú aj možnosti, ako upokojiť Ruskú federáciu v jej obavách, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou môže negatívne ovplyvniť ruskú ekonomiku. Platnosť dohody bola kvôli “nátlaku” Moskvy odložená do roku 2016.
Kyjev dnes od EÚ očakáva tiež poslednú splátku v hodnote 250 miliónov eur z balíka v celkovej výške 1,6 miliardy eur. V poradí už tretí balík finančnej pomoci únie pre Ukrajinu, v hodnote 1,8 miliardy eur, by mal byť k dispozícii od mája.
Všetky programy finančnej pomoci pre Ukrajinu sú podmienené politickými reformami, ktoré majú zaistiť fungovanie krajiny podľa západných demokratických štandardov. Odporúčané ekonomické opatrenia majú za cieľ dostať Ukrajinu z hlbokej recesie.
Predseda EK ešte pred odchodom na summit EÚ-Ukrajina naznačil, že EÚ chce vidieť pokrok najmä v oblasti súdnictva, administratívnej decentralizácie a ústavných zmien. Brusel tiež požaduje, aby ukrajinská vláda zaviedla dereguláciu hlavného dodávateľa energie, spoločnosti Naftogaz a začala s prípravami na jej privatizáciu.
Juncker v utorok otvorí medzinárodnú konferenciu na podporu Ukrajiny, v rámci ktorej má ukrajinská vláda načrtnúť svoje reformné úsilie pre zahraničných partnerov a potenciálnych investorov. Nejde však o darcovskú konferenciu, o príprave ktorej už hovorili viaceré diplomatické zdroje EÚ.
ml
.JPG)
