Havana 12. júla 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Eliana Aponte)

Prezident Kuby Miguel Díaz Canel vyzval včera stúpencov svojej vlády, aby vyšli do ulíc a s odporom čelili štátnemu prevratu a tisíckam ľudí, ktorí sa zapojili do masívneho protestu požadujúceho politické zmeny v krajine

Symptómy riadeného prevratu na Kube sa javili už od začiatku minulého týždňa. Kubánska tajná služba začala zatýkať podozrivých z akejsi zahmlievanej protištátnej činnosti už v noci z piateho na šiesteho júla 2021. Následne, v utorok 6.7. 2021 to vyvolalo prvú sériu menších, lokálnejších nepokojov, v niektorých okrajových štvrtiach Havany a  na západnejšej strane ostrova. Všetky však boli potlačené poriadkovými silami, pričom nešlo o veľké konflikty.

K prebiehajúcim konfliktom na Kube sa vo svete až do včerajška nevyjadroval nikto, napriek tomu, že kubánska revolúcia visí vo vzduchu už od smrti Fidela Castra. Svojho času sa z Kuby sporadicky šírili informácie, že zahraničný tlak spojencov na prevrat po smrti Fidela Castra stúpol natoľko, že Raul Castro, mladší brat Fidela sa obetoval a vzdal sa vedenia krajiny dobrovoľne, aby zabránil masívnemu a neriadenému pádu komunistického režimu na Kube už zakrátko po Fidelovej smrti.

Získal tak čas pre nového prezidenta na vyriešenie najnaliehavejších ekonomických problémov spôsobených hlavne tvrdými sankciami spojencov, s ktorými sa Kuba v posledných rokoch iba ťažko vyrovnáva.

Kubu zasiahla v posledných rokoch aj kríza vo Venezuele, ktorá bola jedným z hlavných obchodných partnerov Kubáncov. Problém nebol však len v peniazoch, ktoré Kube od smrti Fidela Castra chýbajú viac, ako kedykoľvek predtým.

Americkí neoliberáli, ktorí na Kube ťahajú pomocou svojich spriaznených politikov za politické motúzy, mali v tom čase plné ruky práce so stratou politických pozícii doma, V USA. Preto sa proces na čas zastavil a javilo sa, že Kuba zostane socialistickou ešte nejaký čas. Krízu na Kube však hlboko poznačila pandémia a Biden po príchode do úradu pravdepodobne nemal veľa práce s presviedčaním popredných a veľmi vplyvných Kubáncov, aby sa komunistického režimu dobrovoľne vzdali a začali prevrat.

Do piatku večera bolo ticho. Šípil som ticho pred búrkou, pretože k zatýkaniu a nepokojom sa stále nevyjadroval nikto – ani svet, ani samotní Kubánci. Začalo to v sobotu ráno. Kubánskou časťou sociálnych sietí sa zrazu začali naplno šíriť správy o veľkom štrajku plánovanom na nedeľu. Sledoval som správy hlavných svetových mediálnych domov, ale nikto nenapísal o prevrate na Kube ani čiarku, napriek tomu, že niektorí novinári z BBC Mundo sú prítomní na Kube už od minulého týždňa. Niektorí vešali svoje fotografie z Havany už v pondelok, minulý týždeň. Následne počas týždňa, keďže na Kubu dorazili už deň pred prvými zatýkaniami bolo viac-menej jasné, že Kuba sa pripravuje na masívny prevrat, ktorý vypukne každú chvíľu.

Váhal som. Chcel som si kúpiť letenku a odletieť do Havany. Kuba je poslednou, pravou a nefalšovanou socialistickou baštou v Centrálnej Amerike. Vidieť koniec toho naživo ma naozaj láka. Neváhal som však dlho a nakoniec sa rozhodol, že poletím. Z mexického Cancúnu je to do Havany iba 40 minút letu. Moje najväčšie prekvapenie bolo, keď som zistil, že všetky mexické lety do Havany sú od piatku rána dočasne pozastavené. Skúšal som aj privátne lety. Z Cancúnu je to vzdušnou čiarou necelých 400 km, zvládla by to aj malá Cessna. Všetci ma odmietli s informáciou, že kubánske letiská nepovoľujú od piatku žiadne lety ani pristátia zo zahraničia. Je to teda pravda. Na Kube, v poslednej bašte socializmu, sa začala revolúcia.

Prvé masívnejšie protesty vypukli v meste San Antonio podľa plánu včera, v nedeľu 10. 7. 2021. Novinári BBC Mundo boli všetci na mieste a spovedali demonštrantov.

BBC už pár hodín informuje na svojich stránkach, že demonštrácie na Kube sa konajú v najhoršom okamihu pandémie v krajine so správami o zrútených zdravotných strediskách a po mesiacoch nedostatku potravín, liekov a prakticky všetkých základných potrieb. O tom, že revolúcia bola mesiace pripravovaná, ani čiarka.

Novinári BBC Mundo “stepovali” pred kubánskym medzinárodným tlačovým strediskom – jedinou vládnou inštitúciu na ostrove, oprávnenú vydávať vyhlásenia zahraničným médiám už od chvíle, ako protesty v San Antóniu začali. Je to nesmierne zaujímavá správa, lebo pôsobisko medzinárodného tlačového strediska je na Kube tajná informácia. Do vnútra sa však nedostali a podľa zverejnených informácií nemajú od Kubáncov žiadne oficiálne stanovisko doteraz.

Kubánsky prezident Díaz-Canel v televíznom vysielaní v nedeľu uviedol, že jeho vláda je „pripravená na všetko a že bude v kubánskych uliciach bojovať”. „Postup boja je daný: do ulíc revolucionári!,” vyhlásil v televízii prezident. “Pred masívnym protestom, ktorý si vyžaduje politické zmeny na ostrove, zvolávam všetkých svojich stúpencov a vyzývam, aby vyšli do ulíc: „Vieme, že práve teraz je v uliciach revolučná socialistická masa, ktorá čelí, provokáciám” uviedol prezident, ktorý bol do funkcie menovaný v roku 2018.

Prezident teda stavil na začiatok odporu proti chystaným masám revolucionárov na prítomnosť členov komunistickej strany Kuby v uliciach. Predpokladať však, že táto taktika je tá, ktorá má zachrániť kubánsky socializmus, vyznieva vcelku infantilne. Skôr by sa mohlo prihodiť, že masy sa pod tlakom spoja.

„Vyzývame všetkých revolucionárov krajiny, všetkých komunistov, aby vyšli do ulíc a vydali sa na miesta, kde k týmto provokáciám dôjde,” uviedol prezident v neobvyklej správe, ktorá sa vysielala vo všetkých rozhlasových sieťach. Štátna televízia na ostrove, v dôsledku protestov, ktoré sa začali asi o dve hodiny, posolstvo prezidenta zverejnila neskôr.

S pokrikom „sloboda” a „dole s diktatúrou” vyšli túto nedeľu do ulíc stovky Kubáncov, v rôznych mestách Kuby.  Je to najväčší otvorený protest proti kubánskemu socializmu za posledných 60 rokov.

Prostredníctvom sociálnych sietí vysielali desiatky Kubáncov naživo demonštráciu, ktorá sa začala v provincií San Antonio de los Baños na juhozápade Havany, a následne sa rozšírila po celej krajine, od východného Guantánama po Pinar del Río na západe ostrova. Na začiatku išlo prevažne o malé skupiny mladých ľudí, ale tie sa v niektorých mestách zmenili postupne na dav. Účastníci protestov vysielali prostredníctvom sociálnych sietí desiatky živých prenosov z demonštrácií po celej krajine. V Kube to vyvolalo závažné spoločenské napätie.

„Nepripustím, aby žiaden kontrarevolucionár, žiadny žoldnier, nikto, kto je zapredaný vláde USA, zapredaný tomuto impériu nedostal peniaze od ich agentúr a nenechal sa uniesť stratégiami ideologického podvratníctva a nepriniesol destabilizáciu na Kubu,” vyhlásil vo svojom prejave prezident Diáz Canel.

Narážal zjavne na to, že v krajine existujú sily, ktoré v spolupráci s USA pripravili na Kube revolúciu. Kubánska vláda je však známa tým, že dlhodobo a vo všeobecnosti obviňuje svojich odporcov z toho, že sú žoldnieri alebo agenti slúžiaci Spojeným štátom.

Nie som si istý, či toto bude stačiť, po pandémii vyhladovaným Kubáncom nato, aby nepodľahli spoločenskej hystérii, ktorá včera na Kube vznikla. „Bude to revolučná odpoveď,” uviedol Díaz-Canel a zároveň vyzval „komunistov”, aby protestom čelili „odhodlane, dôrazne a odvážne”. „Ako som povedal v záverečnej reči na poslednom zjazde strany: revolúciu bránia predovšetkým revolucionári a v prvom rade, komunisti. S týmto presvedčením ideme do ulíc a už sme v uliciach. My nikomu nedovolíme manipulovať s našou kritickou situáciou,” uviedol prezident.

Informáciu o prevrate na Kube najviac privítali Kubánci žijúci v USA, hlavne v Miami, kde žije mnohopočetná kubánska komunita. Niektorí starší, ktorí v minulosti emigrovali do USA sú doslova v revolucionárskom vytržení. Je asi jednoduché byť revolucionárom v inej krajine, ako sa revolúcia deje.

“Diáz Canel! Nikto ti nezabudne, že si začal bojovať proti vlastnému ľudu. Proti neozbrojeným ľuďom si poslal špeciálne jednotky a svojim vlastným ľuďom, si namiesto povzbudenia poslal posolstvo smrti,” vyhlásil na sieti kubánsky expatriot Aleberto Pujol žijúci v Miami. Je to však zavádzajúca informácia. Žiadne médiá vrátane BBC, ktorá má novinárov na Kube doteraz strety kubánskeho ľudu s ťažkoodencami nehlásili. Protesty, až na pár incidentov s kubánskymi poriadkovými silami prebiehajú pokojne.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa La Familia Cubana (@lafamiliacubana)

Kubánska komunita žijúca v Spojených štátoch doslova bojkotuje na sociálnych sieťach iniciatívy prezidenta Diáza Canela a vysiela na Kubu tisícky správ, ktorými mobilizuje Kubu a vyzýva kubánsky ľud na zvrhnutie súčasného vedenia krajiny na čele s jej prezidentom, citujem: “Naliehavé! Humanistická Kuba (organizácia kubánskych expatriotov žijúcich v USA) odsudzuje výzvu Díaza-Canela k stretom obyvateľstva. Včera 11. júla 2021: “Humanistická Kuba dôrazne odsudzuje výzvu Miguela Díaza-Canela na boj s Kubáncami.

Prezident Diáz výzvami k použitiu násilia zatvára dvere k mierovému riešeniu kubánskej drámy a nominoval sa, do prezidentovi neprináležiacej pozície. Mal by zachovávať mier a harmóniu medzi občanmi. Museli by sme byť politicky krátkozrakí, ľudsky ľahostajní alebo oboje, aby ste prehliadli znechutenie a únavu Kubáncov žijúcich na Kube, ktorí znášajú chudobu, nerovnosť, nedostatok liekov a smrť.

Elita musí dať svoju pýchu a svoje osobné záujmy stranou a sústrediť sa na človeka, obyčajného Kubánca. Obidve medzinárodné organizácie pre ľudské práva, Spojené štáty americké a Európska únia musia odsúdiť každú výzvu k násiliu, najmä výzvu kubánskeho štátu k násiliu.

Organizácia Humanistická Kuba je však novinkou. Ich stránka vznikla na sociálnej sieti iba 12.2. 2021 a sleduje ju necelých 700 ľudí. Je zaujímavé, že práve takáto organizácia sa posledné štyri mesiace, intenzívne zasadzuje za ľudské práva na Kube.

Zaujímavý je aj vývoj, ktorý nastal iba pár týždňov pred týmito udalosťami. Kubánska vláda predčasom zrušila pobočky spoločnosti Western Union na Kube, cez ktorú tiekli peniaze z USA na Kubu. Išlo prevažne o kubánskych emigrantov, ktorí prostredníctvo Western Union príležitostne posielali peniaze svojim rodinám na Kubu.

Usudzujúc podľa vyjadrení prezidenta Diáza o uplácaní agentov pracujúcich na Kube pre USA, sa práve cez túto americkú finančnú inštitúciu mohli Američania pokúšať finančne riadiť pripravovaný prevrat na Kube – iná, americká finančná inštitúcia na Kube totiž neexistuje. Pravdepodobne preto ju vláda pred pár týždňami zrušila.

Iba pre pochopenie: Na Kube stále platí prísny valutový režim podobný slovenskému, ktorý fungoval počas socializmu. Zahraničné meny sa vtedy menili za tzv. Bony. Na Kube je podobný systém dodnes, volá sa “CUP”, pričom valuty sa automaticky menia výhradne len za kubánske pesá a vydávajú obyvateľstvu len v domácej mene, aby sa zabránilo nelegálnemu obchodu s valutami.

A bola to práve americká organizácia Humanistická Kuba, ktorá sa zakrátko po zrušení amerických pobočiek Western Union na Kube petične dožadovala, aby občanom na Kube boli vyplácané Americké doláre.

Dôvody sú dnes vcelku pochopiteľné: Americký dolár je mena, s ktorou sa na Kube masívne “šmelí”. Na jednom dolári sa dá na čiernom trhu zarobiť veksláctvom, niekedy až desaťnásobok oficiálnej hodnoty dolára. Ak by teda niekto z USA platil prípravy revolúcie na Kube, potom bolo pre neho dôležité, aby americké doláre mohli byť zobchodované na čiernom trhu, čo však prezident Diáz zrušením pobočiek Western Union úplne zmaril.

O vývoji závažnej situácie na Kube vás budeme aj naďalej podrobne informovať.

Tony Belohorec