„Dohoda o mzdách lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov v lôžkových zariadeniach je zabezpečená a krytá v rozpočte zdravotníctva. Z rozpočtu tieto peniaze na tento účel dostanú poisťovne a tie majú nemocniciam poskytnúť dané peniaze na krytie ich nákladov na zákonom stanovené mzdy,“ uviedol pre TASR Visolajský.

V nákladoch nemocníc na mzdy sú podľa neho najväčšou položkou mzdy sestier. „A teda rozhodne sa nedá povedať, že mzdy sestier sú na Slovensku vysoké. Samotné Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza, že náklady fakultných a univerzitných nemocníc na mzdy tvoria priemerne 44 percent výdavkov nemocníc, ale to sú náklady na všetkých zamestnancov, ktorých sú najviac zastúpené sestry, náklady čisto na lekárov tvoria podľa nemocníc približne 15 % výdavkov nemocníc,“ priblížil šéf LOZ.

Skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny je podľa Visolajského len zosúladenie praxe so zákonom, ktorý hovorí, že ak ide o nepretržitú prevádzku, musí byť týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Dodal, že dohoda LOZ a vlády sa netýkala súkromných nemocníc, no týždenný pracovný čas bol aj v niektorých neštátnych nemocniciach 37,5 hodiny už dávno pred dohodou LOZ a vlády.

Garancia mzdy podľa úväzkov zamestnancov

Súčasťou dohody LOZ s vládou bolo podľa Visolajského aj to, že ministerstvo zdravotníctva vykoná personálny audit v nemocniciach a posúdi problematiku úväzkov zamestnancov nemocníc. „Na druhej strane je súčasťou dohody úprava zákona, že ak má lekár nižší úväzok ako 0,5, od roku 2026 sa na takéhoto lekára nebude vzťahovať zákon o mzde – teda nebude mu výška mzdy garantovaná zákonom. Preto je vyjadrenie Asociácie nemocníc Slovenska zavádzajúce,“ myslí si.

ANS upozornila, že dôsledky zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve medzi LOZ a vládou prinášajú rozvrat systému v zdravotníctve. Situáciu podľa ANS zhoršil dramatický nárast mzdových nákladov a zároveň pokles výkonov z dôvodu skrátenia pracovného času. AŠN SR takisto upozornila na výrazné zvýšenie personálnych nákladov, ktoré má zásadný dosah na hospodárenie nemocníc.

Asociácia štátnych nemocníc SR napríklad pripomenula, že už teraz musia niektoré zdravotnícke zariadenia použiť viac ako 80 percent z výnosov od zdravotných poisťovní na úhradu mzdových nákladov, a teda na krytie ostatných nákladov už nezostávajú dostatočné disponibilné zdroje. Očakávaný nárast osobných nákladov v roku 2025 oproti minulému roku je za všetkých 24 nemocníc združených v AŠN SR približne 180 miliónov eur.