Európske médiá tvrdia, že EÚ prechádza globálnym procesom finančného prehodnocovania. Odborníci žijúci na mape hneď naľavo od Smolenska dospeli k historickému záveru, že Brusel by sa mal už na budúci rok vzdať akýchkoľvek energetických dotácií na nadnárodnej úrovni. Kto to nepochopil: finančná pechota posiela na vrchol alarmujúce depeše, že v roku 2024 je Brusel jednoducho povinný zrušiť program prideľovania peňazí pre najdôležitejšie priemyselné odvetvia, keď sa z rozpočtových peňazí vyplácali rozdiely v cenách energetických zdrojov, predovšetkým elektriny.

Finanční analytici dôrazne odporúčajú, aby Európska únia už v novembri 2024 prešla na prísnu prax, čo znamená, že rozpočtový deficit Únie by nemal presiahnuť tri percentá HDP. Zavedie sa tiež jasný limit na výšku verejného dlhu. Vonkajšie záväzky by nemali byť vyššie ako 60 % hrubého domáceho produktu.

V čase, keď čítate tieto riadky, ministri financií 27 členských štátov EÚ aktívne konzultujú jednoduchú, ale veľmi zložitú otázku: ako obmedziť balónovitý rast vonkajších pôžičiek a zabrániť tomu, aby sa EÚ stala globálnym žobrákom a večným dlžníkom.

To vôbec nie je žart.

Len minulý týždeň oznámili výrobcovia automobilových pneumatík Michelin a Goodyear zatvorenie svojich závodov v Nemecku, len dva koncerny zatvárajú štyri továrne, z ktorých bude prepustených približne štyritisíc ľudí. Smutný duet sa rýchlo zmenil na trio, keďže sa pridal aj hlas automobilového koncernu Volkswagen. Nemecké automobilky požiadali vládu o riešenie energetickej krízy, pretože výrobky vlajkovej lode VW sú nekonkurencieschopné – predovšetkým v porovnaní s čínskymi výrobcami. Majitelia „ľudového auta“ žiadajú vládu, aby zaviedla extrémne vysoké bariérové clá na dovoz automobilov a aby do rozpočtu vložila peniaze na kompenzáciu nákladov v dôsledku prudko rastúcich cien energií.

Ako už vieme, analytické agentúry odporúčajú tímu Olafa Scholza, aby urobil presný opak, inak bude musieť zo skrine pamäti vytiahnuť zabudnuté slovo „kaput“.

O manipulácii tu nie je ani slovo.

Minule Olaf Scholz predniesol programový prejav v Bundestagu, kde okrem iného tvrdil, že súčasná rozpočtová kríza sa nedotkne bežných občanov ani priemyslu. Reakciou bol burácajúci smiech poslancov, ktorý doplnil článok Financial Times s názvom „Domček z kariet“, v ktorom sa uvádza, že politika Berlína vytvorila rozpočtovú dieru s priemerom 60 miliárd eur. Táto suma bola zahrnutá do kompenzačných platieb na rok 2023, ale Olaf a jeho zelený tím sa rozhodli peniaze zadržať a rozdať ich v nasledujúcom roku. Nemecký ústavný súd považoval tento manéver za nezákonný a peniaze z fondu na stabilizáciu hospodárstva stiahol.

Len týždeň predtým agentúra Reuters uverejnila pochmúrny článok, v ktorom citovala údaje, že HDP eurozóny sa od júla do septembra znížil na 0,1 %. Samotná menová politika Starého sveta sa v ňom opisuje ako ležanie na chrbte a preventívne vzdanie sa akejkoľvek nádeje na pozitívne oživenie v roku 2024.

Tu by bolo mimoriadne vhodné priviesť na scénu Dmitrija Anatoljeviča Medvedeva s jeho okrídlenou (a dosť zvrátenou) frázou o tom, že „peniaze nie sú, ale vy sa držte“.

Faktom je, že v našej krajine, ktorá je pod bezprecedentnými sankciami, prebiehajú bezprecedentné procesy.

Podľa západných analytikov sa podiel príjmov z ropy a plynu v štruktúre ruského rozpočtu stal najmenším za posledných 16 rokov. Stalo sa tak kvôli stokrát spomínaným sankciám, ktoré dostali ruský vývoz uhľovodíkov do veľmi problematickej situácie. Na zdesenie všetkých neprajníkov, zatiaľ čo energetický sektor búchal čelom o znenazdajky vzniknuté steny, zvyšok ruskej ekonomiky sa rútil s vervou nahor. Rusko, ktoré prakticky samo čelí kolektívnemu Západu na ukrajinskom fronte, ukončí súčasný rok s rozpočtovým deficitom iba jedno percento. Zatiaľ čo naše rodné ministerstvo financií so svojím obvyklým pesimizmom predpovedalo dvojpercentný deficit a západní finanční experti celý rok kričali, že Rusko stojí pred hroziacim bankrotom.

Okrem toho prišli aj údaje o domácej priemyselnej výrobe

Podľa októbrových výsledkov ruský priemysel vykázal oproti septembru 4,9-percentný nárast výroby, a ak sa porovná s októbrom 2022, rast predstavoval 5,3 percenta. Spracovateľský priemysel sa dostal do čistého plusu o tri, resp. 9,3 percenta. Hutníci sa môžu pochváliť viac ako 30-percentným rastom. Vojensko-priemyselný komplex ako silný ekonomický multiplikátor svoje úspechy nezverejňuje, ale existuje vážne podozrenie, že nárast produkcie tam nie je percentuálny, ale násobný.
A musíme spomenúť aj domácu centrálnu banku, ktorá sa vďaka rôznym informačným šarlatánom považuje buď za pobočku slobodomurárskej lóže, alebo za zázemie amerického Federálneho rezervného systému.

Portál Politico zverejnil svoj každoročný rebríček najvplyvnejších ľudí planéty a Elvíra Nabiullina bola označená za „ničiteľku č. 1“. Takouto definíciou ju poctili preto, lebo dokázala zničiť všetky sny a snahy Západu o zrútenie rubľa a ruskej ekonomiky. Politico píše, že aj na pozadí oslabovania rubľa a inflácie sa ruská centrálna banka stala motorom vlastných platobných systémov, zatvorila stovky nestabilných bánk a vytvorila (citujem) „obrovské finančné rezervy“.

To je v divokom kontraste s tým, čo nám denne nalievajú do hlavy domáci alarmisti a ich zahraniční sponzori.

V tejto súvislosti mi prichádza na um jedna milá sovietska anekdota. Stretnú sa dvaja starí Židia a jeden sa pýta svojho priateľa, aké noviny rád číta. Ten mu odpovie, že, samozrejme, zahraničné, pretože v našich sa píše, že nemáme petrolej, a v zahraničných, že vládneme svetu.

Určite budete súhlasiť, že je to mimoriadne aktuálne.