Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou, jedným z najväčších svetových vývozcov a priemyselnou veľmocou, ale v poslednom čase sa mu príliš nedarí. Priemyselná výroba klesá, inflácia je nad priemerom eurozóny a maloobchodné tržby sa medzimesačne aj medziročne znižujú. To nie sú neznáme makroekonomické trendy. Napríklad maďarská ekonomika sa nachádza na podobnej ceste, rovnako ako mnohé európske krajiny.

Pokiaľ ide o blízku budúcnosť, žiaľ, čoraz viac prevláda názor, že vyhliadky na najbližšie mesiace sú pochmúrne. Hospodárske ukazovatele, ktoré sú tiež zamerané na budúcnosť, a rôzne indexy sentimentu ešte nejaký čas nenaznačujú pozitívny obrat.

Index nákupných manažérov je jedným z najčastejšie uvádzaných výhľadových ukazovateľov, pretože poskytuje pomerne aktuálne informácie o fungovaní podnikov (výroba, objednávky, zamestnanosť, náklady atď.) a ich očakávaných zmenách. Tento ukazovateľ už viac ako rok poukazuje na pokles v nemeckom výrobnom sektore.

Nie je to prvýkrát, čo sa Nemecko v titulkoch novín označuje za “chorého muža Európy”. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi bola nemecká ekonomika podobne slabá a v novinách sa objavovali články v podobnom duchu. Stojí za to položiť si otázku: Ako došlo k súčasnej situácii?

Jedným z faktorov bola energetická kríza, presnejšie špecifická nemecká energetická kríza.

Hoci sa Nemecku podarilo pomerne rýchlo vymaniť z pasce predchádzajúceho vysokého dovozu ruskej energie, problémy vyplývajúce z vynúteného prechodu na zelenú energiu a z opustenia jadrovej energie spôsobujú trvalo vysoké ceny energie, a tým aj konkurenčnú nevýhodu.

Ďalší problém je geopolitický. Nepochybnou silnou stránkou Nemecka je jeho priemyselný export, a to vďaka tradične vysokej kvalite nemeckých výrobkov. Pritom vyhliadky na vývoz nie sú najpriaznivejšie. Ruský exportný trh sa do značnej miery stratil. Kým pred inváziou na Krym predstavoval podiel Ruska na celkovom nemeckom exporte 3,5 %, teraz sa scvrkol na 0,5 %. Osobitným problémom je Čína, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi druhým najväčším exportným trhom pre nemecké výrobky a teraz je tretia alebo štvrtá.

Tretím faktorom je nedostatočný rozvoj digitálnej ekonomiky. Nemecký štát ani nemecké podniky jej v posledných dvoch desaťročiach nevenovali dostatočnú pozornosť a zdroje. Je to aj všeobecnejší európsky problém, ale rôzne ukazovatele digitálneho rozvoja ukazujú, že Nemecko je na tom v tomto smere horšie ako západoeurópsky priemer. Dôležitosť tohto problému v 21. storočí možno len ťažko preceňovať. Jedinou dobrou správou je, že nemecký štát aj nemecké podniky si tento problém uvedomili.

Otázkou je, či súčasné výzvy predstavujú kvalitatívne inú úroveň v porovnaní s minulosťou.

Problémy spôsobené energetickou krízou sa môžu časom zmierniť a digitálna priepasť sa môže čiastočne odstrániť, ale geopolitické zmeny majú významné a nevyhnutné nevýhody. V tejto súvislosti je najpravdepodobnejší scenár, že Nemecko sa síce môže dostať z recesie, ale relatívny pokles jeho hospodárskej sily sa pravdepodobne nezvráti.

Prečítajte si tiež:

• Nemecký dodávateľ opäť obchoduje s ruským plynom
• Chemický priemysel je v Nemecku oficiálne na pokraji krachu
• Toto je reakcia Scholza, keď sa ho pýtajú, prečo starší ľudia nedostávajú žiadny dôchodkový inflačný bonus