P. Bartkovjak SJ: Úmysel apoštolátu modlitby na marec

Lev XIV. nás pozýva zasadiť sa za pokoj vo svete. Pravý pokoj sa však nedá dosiahnuť mocou zbraní. Pravý pokoj sa rodí zo srdca, v ktorom vládne zmierenie. Vonkajšie odzbrojenie sa začína vnútorným odzbrojením. Svätý Otec hlása taký pokoj, ktorý je „neozbrojený a odzbrojujúci“.

Modlitbová výzva Leva XIV. dáva dôraz na jadrové odzbrojenie. V 90. rokoch minulého storočia sa vďaka diplomacii podarilo obmedziť a zlikvidovať istú časť jadrových arzenálov. Platnosť obnovenej dohody o kontrole jadrových zbraní medzi USA a Ruskom nedávno vypršala, hoci je istá nádej, že sa dospeje k novej dohode. Nádej, že sa svet jadrových zbraní zbaví, sa však oslabila.

K jadrovému odzbrojeniu sa vyjadril veľmi jasne pápež František, ktorý pri návšteve Hirošimy povedal, že aj samotné vlastnenie jadrových zbraní je nemorálne. Treba sa teda jednoznačne usilovať o ich úplné odstránenie.

Jadrové zbrane sa dnes vyrábajú v moderných podobách, sú rôzneho kalibru. Po Hirošime a Nagasaki už viac neboli použité v boji, len na zastrašenie nepriateľa a na vyhrážanie sa. Ale už ich výrobou sa umŕtvujú peniaze potrebné na rozvoj ľudí.

Ekonomické údaje ukazujú, že už desať rokov žijeme v ére zbrojenia. Len počas roka 2024 vzrástli celosvetové vojenské výdavky o 9,4 %. Ide tu o sociálny hriech, do ktorého je ľudstvo zamotané. Nie je pravda, že sa nás to priamo netýka. Kresťan nemá strkať hlavu do piesku.

Zbrojenie, zvlášť to jadrové, je slepá ulička. Ako sa z nej dostať? Uzdravovaním a posilňovaním vzťahov na základe spoločnej ľudskosti. Keď v roku 2019 pápež František navštívil v Hirošime miesto výbuchu atómovej bomby, vyhlásil: „Je potrebné zlomiť dynamiku nedôvery, ktorá v sebe nesie hrozbu rozpadu medzinárodného rámca kontroly zbrojenia.“ Pripomeňme si aj ďalšie jeho slová vyslovené v Hirošime:

„Mier a medzinárodná stabilita sú nezlučiteľné so snahou stavať na strachu zo vzájomného zničenia alebo na hrozbe úplného vyhladenia. Dajú sa dosiahnuť len s pomocou globálnej etiky solidarity a spolupráce v službe budúcnosti formovanej na základe vzájomnej závislosti a zdieľanej zodpovednosti v celej ľudskej rodine dneška i zajtrajška.“

Minulú nedeľu, v reakcii na americký útok na Irán, pápež Lev v televíznom prenose povedal: „Stabilita a mier sa nedosiahnu vzájomnými hrozbami ani zbraňami, ktoré zasievajú skazu, bolesť a smrť, ale len prostredníctvom rozumného, autentického a zodpovedného dialógu. Vzhľadom na možnosť tragédie obrovských rozmerov adresujem zúčastneným stranám úprimnú výzvu, aby prevzali morálnu zodpovednosť za zastavenie špirály násilia, skôr ako sa stane nenapraviteľnou priepasťou!“ A pápež ešte dodal: „Nech diplomacia znovu nájde svoju úlohu a nech sa podporuje dobro národov, ktoré túžia po mierovom spolunažívaní založenom na spravodlivosti. Pokračujme v modlitbách za mier.“

Aj bojovať proti šíreniu jadrových zbraní treba správnym spôsobom. Cieľ neposväcuje prostriedky. Prostriedky musia byť primerané. Keď sa namiesto dialógu a diplomacie používajú silové riešenia, výsledkom je oslabenie medzinárodného práva. Silová logika vracia ľudstvo dozadu, smerom k stavu džungle. Etické požiadavky ako ľudská dôstojnosť, bratstvo, sloboda, rovnosť, ochrana slabšieho, sa dostávajú na vedľajšiu koľaj.

Pred pár dňami hovoril cez vatikánske médiá vedúci diplomat Svätej stolice, kardinál Pietro Parolin o tom, ako sa na medzinárodnom poli prestávajú rešpektovať hlasy mocensky slabších krajín, alebo sa používa dvojaký meter. Nastáva tak spochybnenie vízie sveta ako rodiny národov, spochybnenie zásad medzinárodného práva aj úlohy OSN. Kardinál Parolin upozornil na ťažisko problému, ktorým je strata vedomia spoločného dobra národov. Vyjadril sa takto:

„Zaniklo vedomie, že spoločné dobro je skutočne prospešné pre všetkých, teda že dobro druhého je dobrom aj pre mňa, a že spravodlivosť, prosperita a bezpečnosť sa realizujú v takej miere, v akej z nich môžu mať prospech všetci. Tento princíp je základom vytvorenia multilaterálneho systému alebo odvážneho projektu, akým je Európska únia. Toto vedomie oslablo, čo viedlo k nárastu hladu po vlastných záujmoch.”

Keď pápež Lev už pri svojom nástupe vyzval na pokoj, spojil ho so slovom „odzbrojenie“: neozbrojený a odzbrojujúci pokoj. Mier pre neho neznamená stav vynútený vzájomne namierenými zbraňami, ale výsledok hodnotových postojov. A tieto postoje sa začínajú už od úrovne jednotlivca. Hodnotou, o ktorú sa opiera úsilie o posilnenie mieru je teda spoločné dobro. Je spoločné všetkým ľuďom, lebo všetci máme neodňateľnú ľudskú dôstojnosť.

V marci sa teda spolu so Svätým Otcom modlíme za to, aby krajiny na celom svete dospeli k účinnému odzbrojeniu, predovšetkým jadrovému, a aby svetoví lídri namiesto násilia volili cesty dialógu a diplomacie. Spojme túto našu modlitbu s praktickým životom. Ak sa chceme stať spolutvorcami pokoja vo veľkom svete, dbajme oň v našom mikrosvete. Zrieknime sa silovej logiky v osobnom živote. Tak prispejeme k odzbrojeniu, porozumeniu, spravodlivosti a právu aj vo verejnom živote. Tu je zopár návrhov:

1. Odzbrojme svoj jazyk: Každý deň si dávajme pozor na slová, vyhnime sa agresívnym vyjadreniam, sarkazmu, posmechu, deštruktívnej kritike.

2. Voľme cestu dialógu: V konflikte hľadajme porozumenie, nevnucujme svoj pohľad.

3. Zrieknime sa aj drobného násilia: Preskúmajte svoje postoje ako netrpezlivosť, pohŕdanie, tvrdé súdenie.

4. Buďme informovaní a modlime sa za mier: Vyberme si oblasť sveta sužovanú vojnou a modlime sa za ňu počas celého týždňa.

5. Konajme spravodlivo v konkrétnych situáciách: Mier je ovocie spravodlivých vzťahov.

V Roku sv. Františka povedzme každý sám za seba: Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky. Daj vieru tým, čo pochybujú, nádej tým, čo si zúfajú, svetlo tým, čo tápu vo tmách, radosť tým, čo smútia.

Marcový úmysel pápeža za odzbrojenie a pokoj sa týka uznania ľudskej dôstojnosti každého jednotlivého človeka. V tomto mesiaci budeme sláviť aj Deň počatého dieťaťa, 25. marca. V súvise s tým nás naši biskupi pozývajú modliť sa v Apoštoláte modlitby za úctu k životu od počatia po prirodzenú smrť, aby sme v každom človeku rozpoznávali Boží dar a chránili ho pred kultúrou smrti a sebeckého pohodlia.

Pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk