Môj profil 
Predplatné
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Miroslav Radačovský vo svojom facebookovom statuse sebakriticky, avšak s ľahkou iróniou konštatuje, že žiadnu z úloh, ktoré si ako nezávislý poslanec sám stanovil za cieľ na prvý rok svojho volebného obdobia, sa mu nepodarilo ani len čiastočne splniť. Na rozdiel od niektorých iných slovenských europoslancov, ktorí nedávno tiež hodnotili svoju činnosť počas tohto obdobia a boli so svojím pôsobením navýsosť spokojní, Radačovský sám sebe udelil známku 4-, a aj to len s prižmúrením oka.
Radačovský konštatuje, že napriek niekoľkým jeho vystúpeniam v pléne EP sa EÚ nijako nepriblížila k želanému stavu byť spoločenstvom rovnocenných národných štátov. Podobne sa mu nepodarilo nič zlepšiť ani v oblasti udržiavania tradičných hodnôt, budovania slovenskej národnej hrdosti, slovanskej vzájomnosti a rovnocenného prijímania slovanských krajín v EP.
Radačovský pôsobil vo Výbore EP pre zamestnanosť a sociálne veci, ale čoskoro zistil, že tam o odborné skúsenosti a znalosti tejto problematiky nie je záujem, a preto z neho odišiel a začal pracovať vo Výbore EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov. Tam sa mu podarilo vyriešiť v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR nejaké veci v oblasti pôžičiek, cestovných kancelárií a pod., ale vzhľadom na príchod koronakrízy a obmedzenie práce EP aj táto činnosť bola utlmená.
Asi najviac času venoval ušľachtilému cieľu presadzovať mier a demilitarizáciu Európy a bojovať proti pravicovému extrémizmu, rasizmu, antisemitizmu a fašizmu, a tiež vytvárať obraz Slovenska ako krajiny, ktorá s uvedenými extrémistickými javmi nemá nič spoločné. Napriek tomu, že spoluorganizoval viaceré konferencie, telemosty a zúčastňoval sa rôznych akcií venovaných boju proti fašizmu, vzdelávaniu Rómov a vystupoval v médiách, konštatuje, že na obraze Slovenska v Európe sa v tomto smere nič nezmenilo, najmä preto, že u nás stále pôsobia viaceré organizácie, ktoré tento obraz zámerne kazia.
Ďalšou činnosťou poslanca EP je všetko okolo hlasovania, schvaľovania zákonov, prípravy pozmeňujúcich návrhov, komunikácie s Európskou komisiou a pod. Radačovský skonštatoval, že v EP je pri tejto činnosti odbornosť až na poslednom mieste a podstata diania sa sústreďuje na politikárčenie medzi jednotlivými frakciami. Preto je podľa neho aj škoda túto oblasť nejako bližšie hodnotiť.
Jeho cieľom bola aj snaha o spoluprácu s inými europoslancami. V prípade ostatných slovenských europoslancov táto snaha nepriniesla príliš veľa ovocia a pokiaľ ide o členstvo vo frakciách EP, Radačovský mal záujem byť členom skupiny Identita a demokracia. Záujem o jeho členstvo prejavila aj táto frakcia, lenže podmienkou bolo, že by sa musel stať členom hnutia Sme rodina – a to Radačovský odmietol, a teda sa ani nemohol stať členom frakcie I&D.
Miroslav Radačovský hovorí, že ako nezávislý a nezaradený poslanec nemá veľa možností ako ďalej zlepšiť svoje pôsobenie v EP. Vidí iba dve cesty, ako s tým niečo urobiť: prvá je vzdať sa mandátu europoslanca, čím by sa však „nič svetoborné neudialo“, keďže na jeho miesto by prišiel náhradník (podľa preferenčných hlasov poslanec ĽSNS Milan Mazurek). Druhá možnosť je ostať v EP a „pokúsiť sa o reparát“.
Z pozície člena strany by to bolo jednoduchšie, lenže Radačovský hovorí, že sa na sto percent nestotožňuje s programom a praxou žiadnej z jestvujúcich politických strán na Slovensku, A preto vo svojom statuse (nájdete ho TU), napokon konštatuje, že mu asi neostáva iné, než sa stať členom nejakej reálnej národnej strany, ktorá by čerstvo vznikla, alebo sa pokúsiť spolu s občanmi podobného presvedčenia nejakú založiť.
Vznikne teda na Slovensku nová národná strana? Nuž, keby bola autentická, s jasnou víziou, racionálnym programom, novými ľuďmi a čistým štítom, možno by to veľa ľudí privítalo…
Ivan Lehotský
.jpg)
