Hlavné správy: Už niekoľko mesiacov sa rozpráva o tom, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripravuje tzv. novú „pandemickú zmluvu“. WHO očakáva, že pandémie budú bývať častejšie, a preto mimoriadne opatrenia, ktoré sme zažili počas Covidu, by sa mali stať do budúcna štandardnými opatreniami a pre štáty by mali byť právne záväzné. Mimoriadny pandemický režim by vyhlasovala podľa svojho uváženia WHO a ona by nielen rozhodovala o zavedených opatreniach – čo by bol v podstate koniec suverenity jednotlivých štátov – ale tiež o tom, čo je a čo nie je pravda. Nakoľko aktuálna je táto téma?

Uhrík: Je to mimoriadne závažná téma, sledujem ju pozorne a už od začiatku upozorňujeme na riziká tejto novej zmluvy. Pred pár týždňami sme túto tému otvorili dokonca na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde som sa osobne zúčastnil konferencie s medzinárodnými expertmi na túto tému.

Návrh pandemickej zmluvy je skutočne znepokojivý. Schvaľovať sa má v roku 2024 a účinná by mala byť od roku 2025. Tento čas musíme využiť na to, aby sme verejnosť informovali o rizikách tejto zmluvy. O čo ide? Jednou vetou – ide o ďalší pokus nevolených byrokratov o obmedzenie kompetencií štátov a rozhodovania ľudí v oblasti zdravia. Podľa novej pandemickej zmluvy by o vyhlásení pandémie rozhodovali úradníci vo WHO, pričom definícia pandémie sa redukuje a už nie je potrebné, aby mala choroba nadmieru vysokú úmrtnosť a ani nadmieru veľkú geografickú pôsobnosť. Skrátka, aby mohla byť do budúcna vyhlásená pandémia a mimoriadne obmedzenia aj kvôli menej závažným chorobám.

V režime pandémie potom nastupuje štandardne okrem zákazov aj plošné protipandemické očkovanie a s ním aj miliardové kontrakty. Opäť zdôrazním, že o tomto by malo po novom rozhodovať WHO (resp. farmaceutické firmy, ktoré WHO z veľkej miery dotujú) a rozhodnutia WHO by boli pre štáty záväznými.

Neviem si predstaviť, že by Slovensko zmluvu s WHO v takomto poňatí schválilo. Musíme to však sledovať, lebo neschopným a slabým predstaviteľom ako Matovič, Šimečka a Heger by mohlo padnúť vhod zbaviť sa zodpovednosti za rôzne represívne opatrenia (napríklad povinné očkovanie), dať zarobiť farma-firmám a zvaliť vinu na tých, ktorí budú sedieť tisíce kilometrov ďaleko s lobistami biznisu.

Hlavné správy: Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mala v pléne Europarlamentu vystúpenie na tému európsko-čínskych vzťahov. Pripustila, že EÚ formálne uznáva historické právo Číny na Taiwan (politika jednej Číny), ale uviedla, že je „proti zmene statusu quo“, teda proti čínskej zvrchovanosti nad týmto ostrovom. Nie sú takéto vyjadrenia agresívne? Predstavme si, čo by naše médiá asi hovorili, keby napríklad čínski predstavitelia povedali, že síce uznávajú ukrajinské právo na Krym, ale sú dôrazne proti zmene aktuálneho statusu quo, v rámci ktorého je Krym súčasťou Ruska…

Uhrík: Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, Taiwan neuznáva. Nenachádza sa u nás ich veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá vykonáva činnosti prislúchajúce týmto úradom. Vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie, ktorú žiadny občan nevolil v riadnych voľbách, a teda má nulovú demokratickú legitimitu, vidím v kontexte súčasného brojenia Bieleho domu proti Číne.

Podľa týchto záujmov sa pani Leyenová vyjadrovala k pandémii, k ukrajinskej vojne a dnes k Taiwanu, ktorému mnohí (aj slovenskí politici) zrazu venujú veľkú pozornosť. Peking považuje Taiwan za súčasť Číny, čo symbolizuje „politiku jednej Číny“. Podľa tohto rámca situáciu posudzujem, a takisto podľa reality, že Čína je dôležitý partner, ktorý má potenciál nielen v Ázii samotnej, ale aj pre Slovensko a strednú Európu.

Hlavné správy: Van der Leyenová v uvedenom prejave samozrejme nemohla vynechať „povinnú“ pasáž o tom, ako sa v Číne porušujú ľudské práva. Je Európa v pozícii, aby poúčala iné krajiny? Je toto dobrá cesta ako budovať vzťahy?

Uhrík: V prvom rade by sa mohla pani Leyenová pozrieť do vlastných radov, že aké kroky presadzuje a aké následky tieto kroky prinášajú. Neváhala hovoriť o „európskej armáde“, ktorá by mohla umlčať každý neposlušný členský štát. Uvažovala o obmedzovaní slobody pohybu v Európe, ale aj o odoberaní kompetencií v zdravotníctve, čím chcela presadzovať povinné očkovanie tými vakcínami, ktoré dohadovala cez esemesky so šéfom Pfizeru.

A zmluvy? Polovica ich znenia je utajená. Ak chce táto osoba niekoho poučovať o právach, transparentnosti a demokracii, tak by mala začať od seba. Alebo zostať radšej ticho.

Hlavné správy: Uniknuté materiály Pentagonu ukazujú ako je verejnosť klamaná o vojne na Ukrajine. Sú tam informácie o tom, ako Američania odpočúvajú spojencov, ako robia intrigy a provokácie. Únia je v polohe mŕtveho chrobáka. A podobne mlčí aj pri sabotáži plynovodov Nord Stream. Nie je to dôvod na kritiku vedenia EÚ a dokonca vyslovenie podozrenia z kolaborácie so zločincami a poškodzovania záujmov európskych krajín?

Uhrík: Mlčanie médií o obsahu uniknutých materiálov o sabotáži na plynovodoch Nord Stream presne ukazuje, na koho strane médiá stoja. Kedysi bolo ich úlohou vyvážene a neutrálne informovať o tom, čo sa deje, aké sú názory na dianie, atď. Dnes budú informovať len o tom, čo sa hodí ich sponzorom a „politickým miláčikom“. To, čo sa im nehodí, skrátka zamlčia a keď už nie je možné mlčať, prekrútia podľa potreby a vytvoria informačný chaos. Do debát pozvú len sebe podobných.

No a to, čo robí Biely dom iným štátom, sa vie už dávno, minimálne od prelomu tisícročí, keď sa objavili osobnosti ako Edward Snowden a Julian Assange. Dnešné vedenie EÚ neobhajuje záujmy Európy, ani členských štátov. Neschopný personál treba čo najskôr vymeniť!

Hlavné správy: Jednou z aktuálnych hrozieb pre demokraciu, ktoré prichádzajú z Bruselu, je zavedenie „digitálneho eura“. Ľudia sa boja, že ak by sa znepáčili vrchnosti, tak ich bude môcť šmahom ruky odpojiť od všetkého, čo treba k životu. Nakoľko horúca je táto hrozba a ako sa dá proti týmto snahám brániť?

Uhrík: Elektronické platby sú bežnou súčasťou života a pohodlným spôsobom ako platiť. „Digitálne euro“ vo forme, v akej sa predkladá, je však hrozbou pre súkromie a slobodu občanov. Nesmieme dovoliť, aby to zašlo do bodu, keď bude „vrchnosť“ – ak sa jej niekto znepáči – schopná vypnúť človeka tým, že mu neumožní prístup k vlastným peniazom.

Aké je riešenie? Spočíva v troch rovinách. Po prvé, v zachovanie hotovosti ako legitímneho platidla. Po druhé, legislatíva rozširujúca slobodu občanov a zvýšená ochrana ich súkromia, aby im nikto neurčoval čo a ako majú kupovať, čo a ako majú platiť. Po tretie, odolať týmto trikom globalistov, s ktorými by získali totálnu kontrolu nad ľuďmi. Zachovanie ľudského súkromia, ako aj individuálna voľba platby sú dva z atribútov slobody občanov, ktoré musíme chrániť.

Hlavné správy: Európsky parlament schválil byrokraticky závažnú zmenu azylových pravidiel EÚ, ktorá obsahuje aj formulácie, z ktorých vyplýva, že Európska komisia by mohla prebrať časť kompetencií štátov a mohla by im prikázať prijať migrantov. Neboli by to kvóty, ktoré sa snažili štátom nanútiť, ale výsledok by bol rovnaký. Aká je šanca zastaviť tento pakt?

Uhrík: Nový migračný pakt je iniciatíva, ktorá je pre Slovensko nebezpečná. Podľa dokumentu budeme musieť imigrantov z Afriky buď prijať alebo im platiť cestu domov. O rozdelení migrantov bude rozhodovať Európska komisia tak, aby každý štát prispel k tzv. „solidarite“, teda aby si migrantov vzal k sebe. No a štáty tak nad imigračnou politikou stratia kontrolu.

Veľmi ma mrzí, že za posunutie tohto paktu do finálnych rokovaní hlasovali v Bruseli strany PS, SMER, OĽaNO a KDH. Iste, teraz sa niektorí z toho snažia vykrútiť a tvrdia, že imigračný pakt nepodporili, lebo sa o ňom zatiaľ definitívne nehlasovalo. Áno, hlasovalo sa len o jeho posunutí do finálnych rokovaní. Ale ak raz som odporca navrhovaného znenia migračného paktu, tak predsa nebudem hlasovať za jeho posun k finálnemu schváleniu!

Táto dvojtvárna politika mi je cudzia a úprimne jej nerozumiem. Keby to Europarlament teraz neodhlasoval, tak nebezpečný migračný pakt mohol byť už zarezaný. Musíme si dobre pamätať kto a ako hlasuje, kto za Slovensko reálne bojuje. Len písanie hrdinských statusov a drsné reči vo videách a na tlačovkách nestačia. Pre Slovensko treba aj robiť v praxi!

Hlavné správy: Do BRICS chce vstúpiť ďalších 19 krajín. Vo svete sa hovorí o konci dominancie Západu, o multipolárnom svete. Ako EÚ reaguje? Náš mainstream tvrdošijne zdôrazňuje euroatlantizmus ako jedinú cestu, ale nebolo by logickejšie, keby sa Európa usilovala byť samostatným pólom bez amerického tútorstva? Veď Európa na to má všetky ekonomické, ľudské, civilizačné predpoklady…

Uhrík: BRICS sa dlho pohráva s myšlienkou politickej a menovej protiváhy. A keďže mnohé krajiny majú skúsenosti s „euroatlantickou demokraciou“, tak táto spolupráca je pre nich lákavá. Ľady sa hýbu s viacerými krízami, myšlienky sa stávajú realitou. Argentína, Indonézia, Saudská Arábia, Irán, Mexiko, Turecko, SAE, Egypt – všetci buď požiadali o vstup do BRICS alebo prejavili záujem.

A diskutuje sa o bilaterálnych dohodách, ktoré obchádzajú dolár. Teraz sa pozrime na územie, počet obyvateľov a prírodné zdroje. Čína sprostredkovala dohodu medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Rusko a India sa dohodli na nákupoch ropy za rupie a Rusko je teraz pre Indiu najväčší dodávateľ. Lídri 40 afrických štátov cestujú do Moskvy na medzinárodnú konferenciu. Brazília a Argentína komunikujú o spoločnej mene. A na najväčších amerických televíziách sa začínajú vysielať relácie o úpadku dolára vo svete.

Stručne povedané, svet zajtrajška vyzerá byť svetom multipolárnym a pre „bidenovcov“ a ich sluhov to bude svet inflačný, čo znamená extrémnu finančnú nestabilitu. Mnohé kroky štartujú procesy, ktoré začnú byť viditeľné v blízkych rokoch a desaťročiach. Európa tieto skutočnosti nereflektuje a prešľapuje na mieste.

Ako Slovenská republika by sme mali byť pripravení a začať z týchto príležitostí ťažiť pozitíva. Geografická poloha nás predurčuje k spolupráci na všetky svetové strany, čo niektorí zisťujú až po desaťročiach v politike. Iní to, žiaľ, nezistili dodnes, ale to ilustruje ich obmedzenosť a neschopnosť prijať fakt, že pohľad len na západ je pohľad skreslený. Slovensko nemusí byť poslušný ratlík na obojku, ktorý je vždy na konci sprievodu. Slovenská republika má na viac a môže byť suverénnym subjektom v srdci Európy, ktorý si vie povedať a robiť svoje.

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
nezaradený poslanec Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.