Meloniovej kotrmelec v oblasti migrácie znechucuje európskych konzervatívcov

Nelegálne prisťahovalectvo je škodlivé pre všetkých okrem obchodníkov s ľuďmi, povedala Giorgia Meloniová vo svojom úvodnom prejave na nedeľňajšej konferencii o rozvoji a migrácii v Ríme a vyzvala na rozvojovú pomoc pre krajiny pôvodu ako riešenie, ktoré by zastavilo odchod migrantov. Povedala, že chce spustiť takzvaný „rímsky proces“ na zastavenie masového nelegálneho prisťahovalectva do Európy.

Talianska premiérka uviedla, že plány na riešenie problémov migrácie zlyhali, pretože vzťahy medzi Európou a stredomorskými a inými krajinami pôvodu nie sú založené na dialógu a rovnosti medzi stranami, ale na konkurencii a protichodných záujmoch. Európa „nesmie dávať lekcie, ale podať ruku,“ povedala Meloniová.

Meloniová na prvé miesto zoznamu cieľov zaradila boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ďalej riadenie legálneho prisťahovalectva, podporu utečencov a spoluprácu pri podpore rozvoja regiónov, najmä v Afrike.

“Zdôraznila však, že Európske a talianske hospodárstvo potrebuje prisťahovalcov, ale musíme sem pustiť len tých, ktorých sú naše krajiny schopné prijať, pretože ak sa o nich nedokážeme postarať, nie je to solidarita.“

Poznamenala tiež, že prisťahovalci, ktorí sa zamestnajú ako pracovníci, by mali byť vyškolení predtým, ako opustia svoje krajiny.

V nadväznosti na memorandum o porozumení podpísané medzi Tuniskom a Európskou úniou 16. júna Meloniová oznámila, že v Ríme sa uskutoční konferencia s krajinami postihnutými migráciou. Meloniová sa vo štvrtok vo Washingtone stretne s prezidentom USA Joeom Bidenom, aby s ním diskutovala o migrácii, a na začiatok novembra zvolala do Ríma samit Taliansko – Afrika.

Je jasné, že Meloniovej vyhlásenie „Európa potrebuje viac migrantov“ bolo sprevádzané určitými výhradami, ktoré sa väčšina európskych médií rozhodla ignorovať, napriek tomu však v konzervatívnych kruhoch narastá znepokojenie nad jej vyhláseniami a zhoršujúcou sa migračnou krízou na talianskom pobreží. Predtým, ako bola v októbri minulého roka zvolená za premiérku, ju ľavicová tlač za jej postoj k prisťahovalectvu rovnako hanila ako pravicového radikála, ako aj chválila v konzervatívnych médiách. U Meloniovej odvtedy zdá sa došlo k prudkému obratu.

Teraz je to naopak, dúfa, že nájde riešenie najpálčivejšej otázky Európy s pomocou chorého prezidenta USA, ktorý od svojho nástupu do funkcie v roku 2021 ignoruje bezprecedentnú migračnú krízu na hraniciach svojej krajiny.

Jej spojenectvo s Matteom Salvinim, lídrom strany Lega a podpredsedom talianskej vlády, v minulosti poskytlo nádej talianskej a medzinárodnej verejnej mienke, ktorá sa obáva rastúcich vĺn nelegálnej migrácie. Od získania moci však svoje posolstvo rovnako rada zjednotila s pro-migračnou európskou ľavicou, ako aj s protimigračnou pravicou. Jej politika, resp. jej absencia, viedla k bezprecedentnej migračnej kríze na talianskych brehoch, akú sme nezažili od roku 2015, a prekonala dokonca aj počet migrantov zaznamenaný počas vlády Maria Draghiho. Počet nelegálnych príchodov sa od jej nástupu k moci zdvojnásobil a zdá sa, že jej hlavným riešením tohto problému je trvať na systéme kvót EÚ pre migrantov, v rámci ktorého by členské štáty boli nútené prijať migrantov alebo platiť obrovské sumy ako kompenzácie.

Jej koaličného partnera Mattea Salviniho je v súvislosti s témou prisťahovalectva počuť len zriedkavo, pričom predtým bol známy ako minister vnútra. Obaja politici, Meloniová aj Slavini, stále pestujú úzke vzťahy s vládou Viktora Orbána, ale odkazy vzájomnej podpory sú čoraz zriedkavejšie, zatiaľ čo politická spolupráca v oblasti boja proti migrácii, v ktorú vláda v Budapešti pevne dúfala, sa nenaplnila.

Aj keď čoraz viac tlmené, odkazy priateľstva medzi súčasným talianskym a maďarským vedením sa stále občas objavujú, talianska líderka si bude musieť čoskoro uvedomiť, že v súvislosti s politikou masovej migrácie v Európe neexistuje stredná cesta.

Ak budú lode s migrantmi prichádzať aj naďalej, možno bude nútená prejsť na jednu stranu. Za súčasného stavu sa však na ňu európska pravica pozerá s rastúcou skepsou, zatiaľ čo ľavica už zrejme oslavuje ďalší „skalp“ z konzervatívneho tábora.